DNA dávnych Homo sapiens z dvoch európskych lokalít potvrdila bežné miešanie s neandertálcami. Boli príbuznejší Ázijcom ako neskorším Európanom.
Najstaršie známe fosílne kosti ľudí nášho druhu Homo sapiens (sapientov) našli v Afrike a majú vyše 300-tisíc rokov. Odtiaľ už pred asi 200-tisíc rokmi v menších skupinách migrovali cez Blízky východ hlbšie do Eurázie – a podľa kostí z Grécka aj do Európy. Nutne sa tam stretávali a krížili s inými druhmi praľudí. Potvrdili to analýzy DNA súčasných sapientov i DNA z kostí ich pravekých predkov. Pri západnejších pravekých sapientoch najviac s neandertálcami (človek neandertálsky, Homo neanderthalensis), pri východnejších s denisovanmi (pracovne Homo denisova). Naša aj ich DNA ukazuje, že išlo o viac ako len ojedinelé príležitostné kontakty. Krížili sa aj neandertálci s denisovanmi.
Opakovanie cyklov
Početnejšie sapienti migrovali z Afriky do Eurázie pred 120- až 130-tisíc rokmi počas predposledného interglaciálu, čiže medziľadovej doby s vyššími teplotami a pomerne stabilnou klímou, hoci s výkyvmi. Nezaškodí pripomenúť, že žijeme v zatiaľ poslednom interglaciáli, ktorý sa začal pred vyše 10-tisíc rokmi a že za vznik našej civilizácie založenej na produkcii potravín, ktorá umožnila usadlý život a deľbu práce i sociálnych úloh, vďačíme priaznivej klíme. Ľadové doby sú pre biosféru väčšia hrozba ako oteplenie. V posledných 2 až 3 miliónoch rokov sa vyskytujú v typicky 100-tisícročných cykloch: po asi 80-tisícročnom ochladzovaní s výkyvmi príde asi 10-tisícročné ľadové maximum a tiež asi 10-tisícročná medziľadová doba. Taká dĺžka interglaciálu je však len priemerná, pred zopár cyklami sa vyskytla aj 30-tisícročná. Ostáva nám dúfať, že dlhší bude aj náš interglaciál, 10-tisíc rokov sme si v ňom už odžili. (Na Zemi spätné väzby klimaticky kľúčových faktorov a kolobehov látok znižujú pravdepodobnosť extrémneho skleníkového efektu, aký je v súčasnosti na Venuši.)
Genetický rekord
K hromadnej migrácii sapientov do Eurázie došlo až pred asi 70-tisíc rokmi. Z DNA vyplýva, že pred 50- až 60-tisíc rokmi prebehlo na Blízkom východe ich veľké kríženie s neandertálcami, ktorí (spolu s denisovanmi) boli v Eurázii skôr. Príchod početnejších sapientov do Európy sa kladie až na hranicu stredného a vrchného paleolitu (staršia kamenná doba) pred asi 47-tisíc rokmi. Analyzovaná DNA prvých európskych sapientov bola dlho o dosť mladšia, asi 40-tisícročná. Išlo o DNA zo sánky mladého muža z jaskyne Peştera cu Oase v rumunskom Banáte, ktorý žil pred 37- až 42-tisíc rokmi. Jeho DNA sa líši od DNA neskorších Európanov väčším percentom neandertálskej (takmer 10 %) i väčšou príbuznosťou so sapientmi od sibírskej osady Usť-Išim spred 45-tisíc rokov a z Číny spred asi 40-tisíc rokov. To je blízko dobe vymiznutia neandertálcov ako samostatného druhu z evolučnej scény.
Podľa nedávnej štúdie v časopise Science k nemu prispeli klimatické dôsledky prepólovania magnetického poľa Zeme pred asi 42-tisíc rokmi. Zhoršili klímu, ktorá sa aj tak ochladzovala, blížilo sa maximum ľadovej doby. Málopočetní neandertálci sa rozplynuli v populáciách sapientov.
Zdeněk Urban
