Tajomstvo Filištíncov

Umelecká rekonštrukcia vnútra typického filištínskeho domu z 12. storočia pred n. l., kredit Balage Balogh, Leon Levy Expedition to Ashkelon

Genetická analýza kostí dávnych obyvateľov filištínskeho mesta potvrdila európsky pôvod záhadného etnika Filištíncov, po ktorom sa volá Palestína.

Vyplynulo to z prvého rozsiahlejšieho výskumu tohto typu, ktorý sa zameral na vzorku kostrových pozostatkov ľudí pochovaných pred 3 600 až 2 800 rokmi v Aškalone. Toto mesto patrilo k pätici voľne spojených mestských kniežactiev, tvoriacich doménu Filištíncov, ktorí ovládali prevažne nížinný juhozápad súčasného Izraela. Popri Aškalone to boli ešte Ašdod, Akkaron (Ekron), Gat a Gaza, v súčasnosti známa skôr z chmúrnejších príčin. Tri mestá ležali pri mori a mali prístavy (Aškalon, Ašdod, Gaza) a dve vo vnútrozemí (Akkaron a Gat).

Starozákonní nepriatelia

Vykopávky na filištínskom cintoríne v Aškalone, kredit Melissa Aja, Leon Levy Expedition to Ashkelon

O Filištíncoch toho vieme veľmi málo. Nepoznáme jedinú ich písomnú pamiatku a len zopár slov z ich jazyka. Ani archeologické nálezy dosiaľ nie sú mimoriadne bohaté. Najviac správ o tomto etniku podali jeho nepriatelia. V prvom rade ide o staroegyptské nápisy z 12. storočia pred n. l., keď panoval faraón Ramesse III. Egypt vtedy čelil vpádu morských národov, ktoré sa mu po ťažkých námorných a pozemných bojoch v oblasti delty Nílu podarilo odraziť. Národ Pelesetov, ako o nich písali Egypťania, sa po porážke pri Níle zjavne stiahol do spomenutých sídel v Izraeli, z ktorých väčšina bola staršieho dáta, ovládol ich a rozšíril. Popri Pelesetoch vieme ešte o ďalších morských národoch – Tekkeri založili či ovládli kanaánske prístavné mesto Dor, ležiace severnejšie pozdĺž izraelského pobrežia, neďaleko mysu Karmel. Hlavným prameňom zmienok o Filištíncoch (Peletejcoch, Pelištejcoch) je však hebrejský Starý zákon.

Tohto filištínskeho jednotlivca pochovali s masívnymi náramkami, kredit Melissa Aja, Leon Levy Expedition to Ashkelon.

Hoci je to najmä náboženský a literárny text, viaceré výskumy, aj archeologické, preukázali, že mnohé jeho historické správy treba brať vážne, ak už nie doslova. Filištínci v ňom vystupujú ako úhlavní nepriatelia Hebrejov, ktorí dočasne vládli nad niektorými hebrejskými kmeňmi v hornatejšom vnútrozemí (filištínsky miestodržiteľ a vojaci sídlili aj pri Jeruzaleme a v Betleheme), ako aj v severnejších pobrežných nížinách a úrodných údoliach. Neskorší kráľ Dávid bol dlho lénnikom kniežaťa Achisa (Akíšu) z Gatu a bojoval v jeho vojsku. Mnohí Filištínci boli v Starom zákone zobrazení záporne. Napríklad Goliáš z Gatu ako protivník Dávida, či Dalila, ktorá zahubila Samsona. Filištínci ako celok Hebrejov opakovane porážali, a to zjavne oveľa väčšou štátotvornosťou a vojenským umením. Disponovali železnými zbraňami a údajne zakazovali Hebrejom kováčske remeslo, ako ukážku dávnych sankcií. Starozákonní autori sa však napriek zaujatosti neubránili rešpektu, no na druhej strane sa ich v zásade negatívny obraz Filištíncov zachoval doteraz v označeniach s rôznym stupňom pejoratívnosti, ktoré vystupujú v známych kontextoch: filištín, filištínec či filister.

Od hypotéz k dôkazom

Skúmanie kosti vnútorného ucha filištínskeho jednotlivca s cieľom zistiť, či sa z nej dá vyťažiť analyzovateľná DNA, kredit Antje Wissgott, Max Planck Institute for the Science of Human History.

Celkovo z doterajších poznatkov vyplývalo, že Filištínci prišli odniekiaľ z egejskej oblasti, možno konkrétne zo západu Malej Ázie. Nasvedčovalo tomu tých zopár zachovaných slov aj ich staroegyptské vyobrazenia – zvlášť indiánske perové čelenky, až sugestívne pripomínajúce dosiaľ nerozlúštené obrazové znaky na disku z Faistu staršom o stáročia, ktorý sa našiel na juhu strednej Kréty. Napokon s Kréťanmi ich v náznakoch dávali dokopy aj Egypťania, ale najmä Hebreji, ktorí v Starom zákone často používali Keretejci a Peletejci (Pelištejci) s významom Kréťania a Filištínci. Zrodil sa aj názor o príslušnosti Filištíncov k predgréckym Pelasgom z egejskej oblasti. Lenže to všetko malo ďaleko k dôkazom. Pevné dôkazy teraz konečne priniesol spomenutý výskum v Aškalone. Zaslúžil sa oň deväťčlenný medzinárodný vedecký tím, ktorý viedli Michal Feldman a Johannes Krause z Max Planck Institute for the Science of Human History v Jene (Nemecko) a Daniel Master z Harvardovej univerzity v Cambridgei (štát Massachusetts, USA). Výsledky uverejnili v časopise Science Advances. Potvrdzujú, že práve v archeologicky a historicky odhadovanom čase príchodu Filištíncov dorazili do Aškalonu ľudia európskeho pôvodu, čo je v súlade s hypotézami o migrácii Filištíncov cez Stredozemné more. Európsku genetickú zložku v nasledujúcich storočiach čoraz väčšmi prebíjal miestny levantský príspevok (Levanta je stredomorská oblasť Blízkeho východu). Filištínci sa rozsiahle miešali s miestnymi. Aj preto sa neskôr až dvakrát vzdali vlastného jazyka – najprv prešli ku kanaánčine, potom k aramejčine.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 09/2019. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Zdeněk Urban

Komentáre