Znamená anglické slovo point vždy slovenské pointa?

Táto otázka sa vynorila v súvislosti s dopytom do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, či možno slovo pointa používať aj vo význame hlavná myšlienka, podstata argumentu či diskusie a výraz dobrá pointa (angl. good point) v kontexte, keď sa oceňuje sila argumentu alebo dôležitá myšlienka. Slovenské výkladové… pokračuj

Prečo je menej niekedy viac

V časopise Quark sme už písali o slovách, v ktorých niektorí používatelia vyslovujú mäkkú spoluhlásku ľ, hoci je v nich tvrdá spoluhláska l, napr. pravideľný, pravideľne namiesto pravidelný, pravidelne, ďaľší namiesto ďalší, škridľa, škridľový namiesto škridla, škridlový, krivoľaký, krivoľako namiesto krivolaký, krivolako. Takáto hyperkorektnosť, čiže nadmerné úsilie vyjadrovať sa… pokračuj

Mužské priezviská končiace sa na -ec, -ek a -ok

Do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV opakovane prichádzajú otázky týkajúce sa skloňovania mužských priezvisk zakončených na -ec, -ek a -ok. Ide o priezviská ako Feranec, Škovránek, Parobok. Opytujúci váhajú, či majú pri skloňovaní takýchto priezvisk vkladné samohlásky e, o vynechať alebo zachovať, teda či je… pokračuj

Môže byť niečo najoptimálnejšie?

V tomto príspevku načrieme do problematiky stupňovania prídavných mien. Začneme otázkou: Môže byť nejaké riešenie optimálnejšie, prípadne najoptimálnejšie? Logika hovorí, že ak je niečo v daných podmienkach najlepšie – taký je slovníkový výklad významu prídavného mena optimálny –, potom by už nemalo byť niečo ešte viac či… pokračuj

Pravopis predložkových názvov ulíc

V minulom čísle sme písali o názvoch ulíc so zhodným prívlastkom (Astrová ulica, Benkova ulica, Havrania ulica) a s nezhodným prívlastkom (Ulica Andreja Kmeťa, Ulica Slovenského národného povstania). V tomto príspevku sa budeme zaoberať ďalším typom pomenovaní ulíc, ktorých súčasťou nie je slovo ulica. Takéto názvy vznikli najmä z chotárnych… pokračuj

Pravopis názvov ulíc

V písaní názvov ulíc, ale aj námestí, nábreží a iných verejných priestranstiev nemusí mať každý jasno. Jednak preto, že v tejto oblasti prebehla v roku 1991 pravopisná úprava a napriek dlhšiemu časovému odstupu si niektorí používatelia slovenčiny neosvojili realizované zmeny (niektorí ich ani nezaregistrovali), jednak vzhľadom na rôznorodosť týchto… pokračuj

Používanie frazeologizmov

Hovorí sa, že humor je korenie života. S istou dávkou obraznosti môžeme povedať, že korením jazyka sú frazeologizmy. Frazeologizmy (alebo frazémy) sú špecifickým typom ustálených spojení, ktoré sa vyznačujú obraznosťou a expresívnosťou. Dokladajú to frazémy ako šplhať sa po chrbte druhých, čiže robiť kariéru zásluhou a na úkor… pokračuj

Adjektívne varianty podstatných mien

V slovenčine máme dvojice, niekedy dokonca trojice prídavných mien s rozličnou príponou, ktoré sú odvodené od jedného podstatného mena a majú rovnaký význam. V jazyku fungujú ako adjektívne varianty. Nejde vždy o jednoliatu skupinu. Niektoré sa spájajú s tými istými slovami bez obmedzenia, iné môžu… pokračuj

Homonymia v slovenskom jazyku

V jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sa nás používatelia slovenčiny pýtajú, prečo sú od názvov niektorých slovenských obcí odvodené obyvateľské mená a prídavné mená rovnaké. Ako príklad uvádzajú názvy Bánov a Bánovce nad Bebravou, od ktorých je odvodené mužské obyvateľské meno Bánovčan, ženské… pokračuj

Zamieňanie a používanie slova nakoľko

Nadpis napovedá, že v tomto príspevku sa budeme venovať zamieňaniu spojky nakoľko so spojkami pretože, keďže, lebo. Keď nazrieme do textov zhromaždených v lexikálnom korpuse Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ľahko sa presvedčíme, že v jazykových prejavoch je to frekventovaný jav. Rôznorodosť zdrojov ukazuje, že… pokračuj