Vieme, že všetka hmota sa skladá z elementárnych častíc ako kvarky a elektróny a že aj svetlo môžeme popisovať ako prúd častíc, fotónov. Ak svetlo a látku spolu zatvoríme do malého priestoru, rozdiel medzi nimi sa stráca a pozorujeme nové častice, ktoré sú zmesou oboch.… pokračuj
Ak sme supernovu pozorovali už pred 900 rokmi, ako ju môžeme vidieť ešte raz? Čas sa predsa vrátiť nedá. To je síce pravda, no v tomto prípade ide o zaujímavý a známy úkaz – jav gravitačnej šošovky. V roku 1181 čínski astronómovia zaznamenali hviezdu –… pokračuj
Pomocou čírej kvapaliny dokážu vedci vytlačiť celé spektrum farieb na priehľadné povrchy. Trik spočíva v tlači kvapaliny v presných mikroskopických vzoroch, ktoré vytvárajú štrukturálne farby. Tie vznikajú vďaka spôsobu, akým sa rôzne vlnové dĺžky svetla odrážajú od mikroskopických nedokonalostí na povrchoch. V prírode existuje mnoho… pokračuj
Videli by sme dinosaury zo vzdialenosti 65 miliónov svetelných rokov? Viditeľné svetlo je elektromagnetické žiarenie, ktoré je viditeľné ľudským okom vďaka svojej vlnovej dĺžke od 380 nm do 780 nm – tak znie definícia. Ako každé iné elektromagnetické žiarenie aj toto sa pohybuje rýchlosťou svetla,… pokračuj
Čo je príčinou toho, že nikdy neuvidíme objekt rozhorúčený do zelena a ani zelenú hviezdu? V 19. storočí James Clerk Maxwell dokázal, že svetlo je elektromagnetická vlna. Už vtedy bola rýchlosť svetla známa pomerne presne. J. C. Maxwell zhrnul zákony elektriny a magnetizmu do štyroch… pokračuj
Vedci z texaskej Riceovej univerzity vytvorili efektívne a lacné zariadenie, ktoré štiepi vodu na získavanie vodíkového paliva. Platforma integruje katalytické elektródy a perovskitové solárne články. Zariadenie sa zapína slnečným žiarením a vyrába elektrinu. Tá prúdi do katalyzátorov, ktoré premieňajú vodu na vodík a kyslík s… pokračuj
V mikroelektronickej komunite sa považuje za svätý grál vytvorenie kremíka emitujúceho svetlo. Po viac ako 50 rokoch výskumu sa teraz podarilo vedcom z Eindhovenskej technickej univerzity vytvoriť šesťuholníkovú kremíkovú zliatinu schopnú emitovať svetlo. Ukázalo sa, že kľúčom k vytvoreniu priamej pásmovej medzery, ktorá emituje fotóny,… pokračuj
Zdá sa, že laserové svetlá by mohli nahradiť nové typy žiaroviek, ktoré rozptyľujú laserové svetlo. Spôsobuje to tzv. umelá hmla, ktorú vyvinuli vedci z Imperial College London. Keďže nové a vylepšené laserové svetlo produkuje vysoký jas pri nízkom príkone, bolo by energeticky účinnejšie ako bežné… pokračuj
Od polovice 19. storočia sa výskum interakcie svetla s kryštálmi opiera o prácu renomovaného matematika a fyzika Jamesa Clerka Maxwella. Jeho rovnice vyvinuté pred 160 rokmi pomohli teraz odhaliť, ako možno manipulovať kryštálmi, aby sa vytvorila charakteristická forma svetelnej vlny. Vedci z Edinburskej univerzity a… pokračuj
Hlavným hrdinom príbehu prepojenia svetla a elektrických a magnetických javov, druhého veľkého zjednotenia vo fyzike, je škótsky fyzik James Clerk Maxwell. O prvé zjednotenie sa postaral sir Isaac Newton (1643 – 1727), keď v roku 1687 zákonmi mechaniky zjednotil pozemské a nebeské deje. Takmer o… pokračuj
