Čo sú mykotoxíny?

Do polovice 20. storočia sa mykotoxínom nevenovala zvláštna pozornosť. Významným stimulom, ktorý odštartoval záujem o ne, bol až objav aflatoxínov v 60. rokoch minulého storočia v súvislosti s hromadným úhynom moriek v Anglicku. V súčasnosti je známych vyše 450 druhov mykotoxínov.  Názov mykotoxín prvý raz… pokračuj

Parazit s najväčším kvetom

Vo svete rastlín nie sú ničím výnimočným parazitické druhy, ktoré čerpajú živiny z hostiteľských rastlín. Nájdeme ich v exotických krajinách, ale aj v európskej prírode. Na rozdiel od našich nenápadných druhov sa v tropických lesoch juhovýchodnej Ázie vyvinuli doslova parazitické monštrá s najväčšími kvetmi v celej rastlinnej ríši. Raflézie… pokračuj

Múzeum v kráľovskej hvezdárni

Hoci má Španielsko za sebou unikátnu kultúrno-vedeckú históriu, okrem astronomických fajnšmekrov si málokto spomenie na meno nejakého významného španielskeho hvezdára. To však neznamená, že by Španieli nemali radi astronómiu – práve naopak. Staručká Kráľovská hvezdáreň v Madride (Real observatorio de Madrid), ktorá sa nachádza v širšom centre… pokračuj

Slovensko plné zlomov

Za svoj geomorfologický vzhľad vďačí Slovensko vo významnej miere geologicky relatívne časovo veľmi mladým procesom. A práve o neotektonických procesoch a ich prejavoch v krajine sme sa rozprávali s geomorfologičkou Máriou Bizubovou. Rozhodujúci vplyv na formovaní hlavných rysov súčasnej krajiny a jej georeliéfu majú podľa geovedcov neotektonické procesy. O aké procesy… pokračuj

Usmievavá žltá

Žltá je farba slnka a svetla. Preto na väčšinu ľudí pôsobí stimulačne, pozitívne, teplo a živo. Je jednou z troch primárnych farieb, z ktorých vznikajú všetky ostatné farebné odtiene. Ľudské oko je na žltú farbu mimoriadne citlivé. Preto sa žltá používa na pritiahnutie pozornosti ako… pokračuj

Po oceáne už aj rieky

Priemerná teplota oceánu bola v roku 2019 o 0,075 stupňa vyššia, ako bol priemer z rokov 1981 – 2010. Podľa vedcov tak svetové oceány dosiahli v roku 2019 rekordnú teplotu. Globálne otepľovanie má však vplyv nielen na oceány a moria. Vedci zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu… pokračuj

Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Dvere k novej fyzike

Urýchľovače elementárnych častíc zohrali a v budúcnosti určite ešte zohrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní podstaty hmoty a energie, a teda aj pôvodu vesmíru. Nedávno sme využili vzácnu príležitosť navštíviť Európsku organizáciu pre jadrový výskum (CERN), ktorá leží na francúzsko-švajčiarskej hranici medzi Ženevským jazerom a pohorím Jura. Priamo… pokračuj

Vedátor 2 + 1: Popretie objavu

Odchýlka jedného dňa Priestupný rok sa opakuje každé štyri roky. Vtedy má rok namiesto zvyčajných 365 dní o deň viac. To je však len jeho užšia definícia. Nedávny dátum 29. február nám signalizoval, že rok 2020 je priestupný rok. Pravidlom je, že priestupný je každý… pokračuj

Astronomické kalendárium (marec)

Mesiac marec nám prináša jar – a to nielen Slnkom vychádzajúcim čoraz skôr, ale aj jarnou rovnodennosťou, ktorá ohlasuje príchod jari. Dňa 20. marca o 4:50 h je dĺžka Slnka 0°. Znamená to, že Slnko sa nachádza presne v jarnom bode a naznačuje začiatok astronomickej jari.… pokračuj