Korene nášho správania

Nové pozorovania troch druhov ľudoopov v ich prírodnom prostredí podporili názory sociobiológov o hlbokom evolučnom základe toho, čo voláme ľudskosť, a priblížili rôzne spôsoby dorozumievania sa medzi našimi evolučne príbuznými druhmi. Najbližší živočíšni príbuzní ľudského rodu Homo vrátane nášho druhu Homo sapiens sú dve skupiny… pokračuj

Minizeme a vesmírny život

Najbližšiu jednotlivú hviezdu obiehajú štyri malé exoplanéty zemského typu. Ďalšiu stredne vzdialenú dokonca taká, ktorá má v atmosfére látky, aké na Zemi produkuje aj život. Štúdie približujúce oba objavy boli uverejnené v časopise The Astrophysical Journal Letters. Ďalekohľad Gemini North s priemerom hlavného objektívu 8,1… pokračuj

Tajomstvo fosílie z mora

Kto boli denisovania a prečo doteraz nemajú vedecké meno? A aké prekvapenie priniesol rozbor DNA nájdenej fosílie? Sánka pračloveka zachytená v rybárskej sieti neďaleko Taiwanu výrazne obohatila poznatky o naďalej záhadných súčasníkoch neandertálcov a našich predkov sapientov. Pred viac ako poldruha desaťročím nálezy z jaskyne… pokračuj

Všestranné kontakty

Neandertálci a ich predkovia mali s nami spoločné nielen gény. Koexistencia našich predkov s inými ľudskými druhmi na Blízkom východe presahovala občasné styky. Génovú výmenu medzi nimi sprevádzala aj kultúrna výmena. Dekódovanie DNA a všeobecne genetické analýzy moderných i pravekých ľudí vyvolali v ostatnom čase… pokračuj

Skrytý život pod povrchom

Zo seizmických meraní vyplynula možnosť rezervoárov kvapalnej vody v kôre červenej planéty, čo podporujú aj laboratórne experimenty. Súhrnné poznatky z výskumu Marsu povrchovými aj orbitálnymi sondami dosiaľ neposkytli dôkazy či aspoň indície o povrchovom živote. Vysvetľuje sa to predovšetkým mimoriadne drsnou tamojšou klímou, v ktorej… pokračuj

Astrobiologické laboratórium

V obývateľnom pásme pomerne blízkej hviezdy obieha planéta podobná Zemi, na diaľku by mohla výskumníkom poslúžiť ako prírodné astrobiologické laboratórium. Od oznámenia objavu prvej planéty inej živej hviezdy, ktorá tak ako naše Slnko dlhodobo žiari vďaka termojadrovým reakciám v jej strede, prešlo už tridsať rokov.… pokračuj

Stepné dedičstvo

Náš druh Homo sapiens migroval z Afriky do Európy aj na Blízky východ. Genetický materiál z kostí príslušníkov dávnych stepných kultúr nedávno významne doplnil poznatky o pôvode európskeho obyvateľstva a šírení sa indoeurópskych jazykov. Nech už sa na súčasnú migráciu ľudí z iných oblastí na… pokračuj

Vesmírny rekord

V atmosfére obrej exoplanéty vzdialenej 520 svetelných rokov od Zeme sa vyskytujú extrémne prúdenia vzduchu, ktoré mnohonásobne prekračujú rýchlosť šírenia zvuku. K astrobiologicky najdôležitejším poznatkom patria údaje o pomeroch na povrchu exoplanét a tesne nad ním. Žiaľ, ani tá najmodernejšia pozorovacia technológia a metodika zatiaľ… pokračuj

Stavebné kamene života

K najpozoruhodnejším misiám NASA patrí medziplanetárna sonda OSIRIS-REx. Vzorka povrchového materiálu, ktorý dopravila na Zem z blízkozemského asteroidu Bennu, obsahuje zlúčeniny kľúčové pre biológiu. Názov sondy je skratkou z Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, and Security – Regolith Explorer, voľne preložené ako odkrývanie počiatkov našej… pokračuj

Najstarší moderní Európania

Dekódovanie genómov siedmich jedincov druhu Homo sapiens, ktorí kedysi žili na území súčasného Nemecka a Česka, potvrdilo, že patrili k malej izolovanej populácii a niektorí mali medzi sebou rodinné väzby. Keby sme mali v krátkosti vyjadriť najstarší paleoantropologický pôvod nás Európanov kaukazského typu, mohlo by… pokračuj