Nové pozorovania troch druhov ľudoopov v ich prírodnom prostredí podporili názory sociobiológov o hlbokom evolučnom základe toho, čo voláme ľudskosť, a priblížili rôzne spôsoby dorozumievania sa medzi našimi evolučne príbuznými druhmi.
Najbližší živočíšni príbuzní ľudského rodu Homo vrátane nášho druhu Homo sapiens sú dve skupiny ľudoopov – šimpanzy (rod Pan) a gorily (rod Gorilla). Podporujú to nespočetné anatomické, fyziologické, biochemické a genetické dôkazy.
Otázny medzičlánok
So šimpanzmi máme spoločných azda až 99 % DNA. Genetické štúdie stanovili aspoň približne aj dobu rozchodu evolučnej línie vedúcej k rodu Homo s líniami šimpanzov (pred viac ako 7 miliónmi rokov) a goríl (pred vyše 9 miliónmi rokov). V súčasnosti najlepšie datovanie vzniku rodu Homo udáva dobu pred 2,8 až 3 miliónmi rokov, teda najmenej štyri milióny rokov po rozchode našej línie so šimpanzou. Otázka preto znie, kto bol medzičlánkom medzi spoločnými predkami rodu Homo a súčasnými šimpanzmi.
Zvyčajný konsenzus uvádza ako predľudí australopitekov, stopercentné to však nie je. Istý popredný paleoantropológ dokonca v titule odbornej štúdie o tejto otázke vyhlásil, že brešeme na nesprávny strom. S niektorými konsenzmi vo vede treba byť opatrní nielen v paleoantropológii, ale aj v iných oblastiach, napríklad v kozmológii či klimatológii.
Tri priekopníčky
Vítanou protilátkou na výskumné neurčitosti je vysoká spoľahlivosť záverov a interpretácií, ktorú ponúkajú systematické dlhodobé pozorovania správania sa zvierat v ich prírodnom prostredí. Priekopníčkami boli v tejto oblasti tri bádateľky, Jane Goodallová (šimpanzy), Dian Fosseyová (gorily) a Biruté Galdikasová (orangutany).
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
