Aby sme lepšie videli

Vďaka freske Tommasa da Modena v Bazilike San Niccolò v Trevise máme predstavu, ako vyzerali okuliare v roku 1352, foto archív

Počet používateľov okuliarov ustavične rastie. Viac ako polovica ľudí západného sveta potrebuje korekciu zraku. Aj preto sa za jeden z najväčších vynálezov považujú okuliare.

Prvú historickú zmienku o zväčšovacom skle, ktoré malo pomôcť pri čítaní, nachádzame na starovekých egyptských hieroglyfoch. Rímsky filozof Seneca (asi 4 pred n. l. – 65) sa zmieňuje o malých a vzdialených písmenách, ktoré sa však dajú lepšie čítať cez sklo alebo guľu. Prvé okuliare koncom 13. storočia zostrojil dominikánsky mních Alessandro della Spina (? – 1286). Šošovky okuliarov z 13. storočia boli konvexné a korigovali ďalekozrakosť. Problém však bol pri ich nosení, pretože im chýbali bočnice. Až v roku 1792 začali vyrábať okuliare s držadlami za ušami. V 14. storočí vznikol v Benátkach cech výrobcov a spracovateľov skla a začali sa vyrábať aj šošovky na okuliare. Rozmach okuliarov nastal po rozšírení kníhtlače v 15. storočí. V tom období aj prvý raz zostrojili konkávne okuliare na korekciu krátkozrakosti. Vroku 1760 zostrojil Benjamin Franklin, ktorý trpel krátkozrakosťou i ďalekozrakosťou, bifokálne okuliare. Anglický optik Edward Scarlett prirobil v roku 1727 na rám okuliarov bočnice – a okuliare držali na nose. Keď v roku 1752 James Ayscough pridal k bočniciam kĺby, okuliare sa už dali zložiť a zbaliť do puzdra. A odvtedy sa už len zdokonaľovali.

R

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 8/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre