Ako si obľúbiť fyziku

Možno povedať, že matematiku a fyziku žiaci vo všeobecnosti nepovažujú za svoj najobľúbenejší či aspoň obľúbený predmet. O zatraktívnení týchto vedných odborov sme sa rozprávali s učiteľkou Základnej školy na Rajčianskej ulici v Bratislave PaedDr. Tatianou Mičáňovou.

O matematike a fyzike značná časť žiakov tvrdí, že im naháňajú strach. dá sa ho zbaviť?
Nemyslím si, že je to strach, skôr neobľúbenosť. Mala som to šťastie, že na začiatku svojej pedagogickej kariéry som dva roky učila pod vedením doc. RNDr. Viery Lapitkovej, CSc., na Gymnáziu na Vazovovej ulici v Bratislave. Učila som prírodovedné predmety podľa koncepcie projektu FAST. Ide o hru na vedcov – deti sa učia na experimentoch pri práci v laboratóriu či priamo v teréne. Pri tejto metóde sa fyzika, chémia a biológia učia v blokoch. To znamená, že na rozdiel od bežného vyučovania, kde sa učí predmet jednu vyučovaciu hodinu, vo FAST sú to minimálne dve hodiny. Ja som učila fyzikálno-chemickú časť.

V čom je rozdiel od bežného vyučovania?

PaedDr. tatiana Mičáňová po absolvovaní štúdia učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov matematika – fyzika na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave v roku 1999 učila na gymnáziách. V roku 2001 absolvovala rigoróznu skúšku v študijnom odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov, špecializácia fyzika. Jedenásť rokov pôsobila v súkromnom sektore a vzdelávala dospelých. Momentálne učí matematiku a fyziku na ZŠ na Rajčianskej ulici v Bratislave a do detského časopisu píše jednoduché pokusy pre najmenších.

Koncepcia projektu FAST je založená na báze aktívneho poznávania a zážitkového učenia, a tak sa vyučuje priamo v laboratóriách. Žiaci tvoria malé skupinky, ktoré modelujú prácu výskumného tímu. Učiteľ je iniciátorom skupinovej práce, motivuje a povzbudzuje žiakov, kladie im provokujúce otázky a usmerňuje ich pri tvorbe hypotéz. Na vyučovanie projektu FAST musel byť učiteľ špeciálne pripravovaný formou školení pre každý ročník samostatne. Žiak má učebnicu, ktorá má pracovný charakter, a vedie žiaka pri práci, ako aj vypracovaní záverov z pozorovaní a meraní. Učebnice neponúkajú hotové poznatky, ktoré vedci objavili a dokázali, ale vedú žiakov pomocou pokusov, úloh a otázok k objavovaniu a vysvetľovaniu javov, k zisteniu skutočností či k dokázaniu určitých tvrdení. Keďže jadro vyučovania z týchto učebníc spočíva na empírii, na hodinách je veľmi veľa pokusov a analógií. Dôležitý je aj počet žiakov na vyučovaní. Trieda sa delí na dve skupiny, aby na hodine bolo približne 15 žiakov. Žiaci mali jeden týždeň dvojhodinovku fyziky/chémie, nasledujúci zasa dve hodiny biológie.

A výsledok?
Žiaci tieto hodiny doslova milovali. V deväťdesiatych rokoch boli štúdie, v ktorých žiaci dosahovali lepšie výsledky ako reprezentatívny výber populácie Slovenska. Problém však nastal, keď prešli z kvarty do kvinty a tam ich čakala bežná forma fyziky. Tá sa učila klasickým systémom – veľa teórie, počítanie, množstvo vzorcov. Žiaci na to neboli zvyknutí, pretože dovtedy sami odvodzovali nejaký vzťah, učili sa naň prísť. Prirodzene, zvládli predpísanú látku, ale empirická metóda FAST im bola bližšia. Môj názor je jednoznačný: v prvom rade potrebujeme delené triedy a experimentovanie v dobre vybavených laboratóriách, ktoré momentálne nie sú, žiaľ, predpísané. Vyžaduje si to aj metodické vedenie učiteľov a, samozrejme, kvalitnú prípravu budúcich učiteľov.

A vari nie je?
Myslím si, že po odbornej stránke sú mladí učitelia prírodovedných odborov pripravení kvalitne. Skôr som však mala na mysli ich počet; je ich málo a nie všetci pôjdu učiť. Veď si len zoberme – v lete skončilo na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave učiteľstvo matematiky a fyziky až šesť absolventov. Na porovnanie – právnikov končilo na Právnickej fakulte UK dvesto.Ako je to s matematikou? prečo sa jej deti boja? Ťažko povedať, pretože nedávno sa robil v našej škole prieskum u piatakov a v triede, kde učím matematiku, vyšlo, že je to ich najobľúbenejší predmet a ja som ich najobľúbenejšia učiteľka (smiech)… Podľa mňa je to vzťah učiteľa k predmetu, cez ktorý sa následne tvorí aj vzťah žiaka k predmetu. Je pravda, že matematika je vo vyšších ročníkoch čoraz náročnejšia a žiak, ktorý nemá dostatočne rozvinuté analytické myslenie, musí vyvinúť veľké úsilie, aby učivo zvládol.

A tak vzniká strach z matematiky?
Malé deti z nej nemajú strach, rady počítajú. Lámať sa to začína v 10. a 11. roku, keď sa u dieťaťa značne rozvíja abstraktné a analytické myslenie, nevyhnutné na pochopenie informácií, vzťahov a ich triedenie. Didakticky to môžem vysvetliť jednoducho. Predškolák vidí vonku päť áut rôznych farieb Pri počítaní áut zdvihne jeden prst a automaticky si auto priradí k danému prstu. Ak jedno auto odíde a spýtame sa ho, koľko áut zostalo, tak sa nás opýta, ktoré auto odišlo, aby vedel, ktorý prstík má schovať, a následne spočíta prsty. V tomto veku je to úplne normálne, ale keď sa mu rozvinie abstraktné a analytické myslenie, tak ak auto odíde, schová ktorýkoľvek prst. Ak sa rozvinie abstraktné analytické myslenie primerane k veku, je to v poriadku a tieto deti nemávajú strach z matematiky.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Za rozhovor ďakuje redakcia časopisu Quark.
Foto archív T. M.

Komentáre