Astronomické kalendárium JÚN

Mliečna cesta, ako ju vidí Spitzerov vesmírny ďalekohľad, foto wikipédia/NASA.

Letné súhvezdia už vychádzajú na východe každú noc o čosi skôr. Na severovýchode môžeme vidieť Mliečnu cestu a súhvezdie Labute. Na severozápade sa vyníma Veľká medvedica, západne od nej Lev.

Priamo na juhu letnej oblohy je Arcturus v súhvezdí Pastiera, pod ním Panna s jej najjasnejšou hviezdou Spicou. Naša galaxia vynikne na letnej nočnej oblohe už v malých triédroch. Pozostáva z mnohých hviezdnych polí a hviezdokôp. Všetky hviezdy, ktoré je naše oko schopné rozlíšiť na nočnej oblohe, sú jej súčasťou. Zriedkavé výnimky tvoria len príležitostné supernovy v blízkych galaxiách ako SN 1987 A vo Veľkom Magellanovom mračne.

Pozorovateľnosť planét

Merkúr môžeme počas prvých dní tohto mesiaca vidieť po západe Slnka. V polovici mesiaca sa podmienky na jeho pozorovanie ešte o čosi vylepšia. Zo súhvezdia Býka prejde 5. júna do Blížencov a 25. júna vstúpi do súhvezdia Raka.
Venušu zaiste neprehliadneme na skorej rannej oblohe. Pozorovať ju môžeme pred východom Slnka. Nachádza sa v súhvezdí Barana. Odtiaľ sa 4. júna presunie do Býka.
Mars vychádza v ranných hodinách, takže ho môžeme vidieť na oblohe hneď po západe Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Blížencov, od 29. júna v súhvezdí Raka a pozorovateľný je do jedenástej večer. Na konci júna zapadne o hodinu skôr.
Jupiter je pozorovateľný už po deviatej hodine večer a vychádza čoraz skôr. Nad obzorom zostáva po celú noc, nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa.
Aj Saturn nám tento mesiac prináša dobré pozorovacie možnosti. Jeho sídlom zostáva súhvezdie Strelca a vidieť ho môžeme po jedenástej v noci, na záver júna už po deviatej večer.
Urán môžeme pozorovať na skorej rannej oblohe. Nájdeme ho v súhvezdí Barana.
Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť v druhej polovici noci. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára.

Astronomické leto

Začiatok astronomického leta, a teda aj letný slnovrat nastane 21. júna o 17.47 h LSEČ. Dňom júnového slnovratu sa začína na severnej pologuli leto, na južnej pologuli zima. Slnečné lúče v tomto okamihu dopadajú kolmo na 23,5° rovnobežku severnej geografickej šírky. Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Raka. V deň letného slnovratu je na severnej pologuli najdlhší deň v roku a na južnej pologuli, naopak, najkratší. Jav slnovratu nastáva z dvoch príčin – spôsobuje ho sklon zemskej osi a zároveň obeh Zeme okolo Slnka. Smer zemskej osi spôsobuje, že v lete na severnú pologuľu dopadá viac slnečných lúčov než na južnú.

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 06/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre