Dve fosílne kostry netopierov objavené vo Wyomingu v USA predstavujú nový druh a podľa vedcov ide o najstarší súbor doteraz objavených kostí netopierov. Podľa paleontológa Tima Rietbergena a jeho kolegov z Naturalis Biodiversity Center v holandskom Leidene neobyčajne kompletné skameneliny netopiera Icaronycteris gunnelli pochádzajú z… pokračuj
Rozsiahly výskum objasnil počiatky používania pôvodom európskych koní autochtónnymi obyvateľmi Severnej Ameriky. Obraz Indiánov z územia súčasných Spojených štátov amerických je v kolektívnej predstavivosti novodobých Európanov nezmazateľne zapísaný v podobe odvážnych lovcov a bojovníkov, ktorí majstrovsky ovládali rýchle kone. Je to najmä vďaka mayovkám a… pokračuj
Pri pohľade z obežnej dráhy dobre vidno, ako na Zemi v každom okamihu niekde zúri požiar. Satelitné snímky, ktoré zhromažďuje vesmírna agentúra NASA, pritom obvykle nezobrazujú lokálne požiare v mestách, ale iba ohne na veľkých plochách v prírode. Ľudia si však nikdy nemohli dovoliť ignorovať… pokračuj
Jeden z najvýznamnejších vedcov 17. storočia Christiaan Huygens, ktorý upieral zrak na vzdialený Saturn, bol možno krátkozraký. Ch. Huygens objavil najväčší mesiac Saturnu Titan a odvodil tvar prstencov planéty. Teleskopy tohto holandského vedca však údajne poskytovali rozmazanejší pohľad ako iné vtedajšie teleskopy napriek tomu, že… pokračuj
Cesta k nášmu chápaniu vymierania druhov má fascinujúcu históriu, takmer ako samotný fenomén vymierania. Ide o prirodzený proces, ktorý nevyhnutne formoval prírodu v geologickej minulosti. Nie je však vymieranie ako vymieranie, či dokonca vyhubenie. Pochopením toho, ako a prečo dochádzalo k vymieraniam v minulosti, máme… pokračuj
Ľudské vlasy nájdené v jaskyni na stredomorskom ostrove Menorka priniesli podľa vedcov najstarší priamy dôkaz o užívaní halucinogénnych drog v Európe. Približne pred 3 000 rokmi v jaskyni Es Càrritx zrejme šamani, ktorí vykonávali duchovné a liečebné rituály, konzumovali rastliny obsahujúce látky meniace myseľ, tvrdia… pokračuj
Najstaršie kamenné nástroje spájané s rodom Homo sa našli na nálezisku v Afrike. Ležali vedľa zubov tvorov z ľudskej línie, ktorí však nepatrili do rodu Homo, a vedľa zvieracích kostí, na ktorých sú stopy po týchto nástrojoch. Najstaršie fosílie pravých ľudí z rodu Homo, chodiacich… pokračuj
Kostry z obdobia približne 2 500 až 3 000 rokov pred n. l. napovedajú, že ľudia z tzv. jamovej kultúry jazdili na koňoch už krátko po ich domestikácii. Ľudia jamovej kultúry migrovali, rozšírili indoeurópske jazyky a zmenili ľudský genofond v Európe a Ázii. Ich cesty… pokračuj
Luky a šípy v Európe mohol zaviesť Homo sapiens približne pred 54 000 rokmi, uviedla archeologička Laure Metzová z Univerzity Aix-Marseille, ktorá skúmala nálezy z lokality Grotte Mandrin v južnom Francúzsku. Lov lukom a šípom sa objavil v Afrike asi pred 60- až 80-tisíc rokmi.… pokračuj
Najnovšie analýzy vzoriek DNA starých Egypťanov odhalili dovoz mumifikačných látok a exotických prísad do Egypta z nečakanej diaľky. Úplné či čiastočné mumifikovanie tiel mŕtvych ľudí (a posvätných zvierat) je popri pyramídach v širšej verejnosti azda najznámejší symbol starovekého Egypta faraónskeho obdobia. Deklarovaným a vážne mysleným… pokračuj
