Rytier s ostrohami

Bažant je charakteristický nápadným pohlavným dimorfizmom – zafarbenie a veľkosť kohúta a sliepky sú veľmi rozdielne. Perie kohútov je pestro zafarbené. V jarných mesiacoch sa vyznačuje krásnym kovovým leskom.

Bažant obyčajný (Phasianus colchicus) je našou významnou poľovnou zverou. Možno to niekoho prekvapí, ale v našej prírode nie je bažant pôvodným druhom. Doviezli ho k nám a vypustili do prírody, kde sa udomácnil.
Bažant patrí medzi kurovité vtáky z radu hrabavcov. Najčastejšie sa vyskytuje v nižších a stredných polohách, predovšetkým v poľnohospodárskej krajine, ale aj v lužných lesoch, najmä v okolí väčších riek. Pre svoj život potrebuje rôznorodé prostredie. Najlepšie mu vyhovujú také lokality, kde sa striedajú polia s lesmi alebo lúky s krovinami. Obľubuje vlhkejšie biotopy, preto ho pomerne často môžeme nájsť aj v okolí vodných nádrží a vodných tokov.

Prisťahovalec

Pravým a pôvodným domovom bažanta sú nižšie položené oblasti Kaukazu, delty Volgy, Kolchidskej nížiny a južnej časti Ázie až po Tichý oceán. Už v staroveku začali s jeho systematickým rozširovaním Rimania, ktorí ho vysadzovali najmä v Stredomorí. K ďalšiemu umelému šíreniu došlo v stredoveku, keď sa dostal aj do Európy. Postupne sa rozšíril do celej Európy a v súčasnosti sa vyskytuje od Írska až po južnú Škandináviu. Úspešne bol vysadený aj v Japonsku, v Severnej Amerike, na Novom Zélande a Havajských ostrovoch. Všade tam, kde sa bažant udomácnil, patrí medzi obľúbenú a významnú poľovnú zver a jeho prírodné stavy sa na mnohých miestach dopĺňajú jedincami z umelých chovov. Často sa však chová aj vo farmových chovoch, v tzv. bažantniciach, ktoré už u nás majú svoju tradíciu.

Páreniu predchádza zaujímavý ceremoniál. Našuchorený kohút začne obchádzať vybranú sliepku, ktorá si ho však väčšinou vôbec nevšíma.

Farebné variácie

Vo svete sa vyskytuje dvadsaťsedem poddruhov bažanta, ktoré sa od seba líšia najmä v premenlivosti zafarbenia kohútov. V našej prírode nemáme bažanta čistej rasy. Do prírody sa vysadili rôzne geografické rasy, ktoré sa od seba odlišujú zafarbením peria a najmä prítomnosťou, respektíve absenciou, bieleho pásika na krku. Keďže u nás súčasne žijúce bažanty prešli dlhodobým krížením, zvyčajne sa už nedá presne určiť, aké znaky od ktorých geografických rás prevzali. Základnou rasou nášho bažanta je však bažant obyčajný kolchidský, v minulosti masovo introdukovaný najmä do Európy. Vyznačuje sa tmavším zafarbením peria a absenciou bieleho pásika na krku. Neskôr sa v Európe udomácnili aj ďalšie rasy bažantov, najmä bažant obyčajný juhočínsky, ktorý má šedé zafarbenie na krídlach a chrbte a na krku má dobre viditeľný biely pásik, ale aj ďalšie, už ťažko identifikovateľné rasy. V našej prírode najčastejšie prevládajú dva typy zafarbenia kohútov, a to kohúty s červenohnedým zafarbením a bielym pásikom na krku a tmavé bezpásikové kohúty. V praxi u nás žijúce bažanty označujeme jednotným pomenovaním – bažant obyčajný.

Na rozdiel od kohúta je sliepka zafarbená veľmi nenápadne. Pri sedení na hniezde sa spolieha na svoje ochranné zafarbenie.

Zo života bažanta

Bažant obyčajný je stredne veľký vták s výrazným pohlavným dimorfizmom (rozdielna veľkosť a zafarbenie medzi samcom a samicou). Samce bažantov – kohúty sú veľmi pestro zafarbené. Dominantný je najmä dlhý pásikavý chvost často presahujúci dĺžku tela kohúta. Zafarbenie peria na tele je zväčša červenohnedé alebo čiernohnedé, zriedkavejšie plavé. Perie kohútov je veľmi atraktívne a na jednotlivých častiach tela vytvára rôzne vzory. Charakteristickým znakom kohúta sú odstávajúce ušká z pierok na hlave a zaujímavá červená bradavičnatá koža okolo oka. Kým počas roka je perie kohútov matné, v čase tokania nadobúda krásny kovový lesk. V tomto období sa mu výrazne do červena zafarbuje aj koža okolo oka. Keďže bažant patrí medzi kurovité vtáky, má silné nohy prispôsobené na hrabanie. Kohúty na nich majú výrazné ostrohy. Na rozdiel od kohúta je samica bažanta – sliepka – menšia a zafarbená veľmi nenápadne. Väčšinou je svetlohnedá a dokonale splýva s prostredím. Bažanty veľmi dobre behajú a pred nepriateľom alebo pri vyrušení rýchlo odbehnú do úkrytu. Vzlietajú len nerady, a to najmä vtedy, keď sa cítia ohrozené. Ich let je veľmi hlučný a rýchly. Po krátkej preletenej vzdialenosti však znovu usadajú na zem a rýchlo sa schovávajú do úkrytu. Noc prespávajú na stromoch, tzv. hradujú. Potrava bažantov má výrazne sezónny charakter. Na jar konzumujú klíčiace lístky rôznych bylín, pochutia si však aj na slimákoch, červoch a rôznych druhoch hmyzu. Okrem toho chytajú aj mladé hraboše, myši či drobné plazy. Cez leto a na jeseň sa živia najmä semenami kultúrnych plodín, obilím a lesnými plodmi. V zime sú to najmä semená burín a rôzne plody divorastúcich drevín. Veľmi užitočné sú najmä na zemiačniskách, lebo požierajú larvy a dospelé chrobáky pásavky zemiakovej.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 09/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko

Komentáre