Medzi najkrajšie druhy hmyzu patria motýle. S nemým úžasom a často aj so zatajeným dychom obdivujeme ich pestrofarebné krídla fantastických tvarov a farieb. Najfarebnejšie druhy najčastejšie nachádzame medzi motýľmi s dennou aktivitou. Nočné motýle sú zväčša menej pestro zafarbené, ale existujú aj výnimky.

Medzi naše najfarebnejšie nočné motýle patria druhy z čeľade spriadačovité (Arctiinae). Vo svete je známych asi 5-tisíc druhov motýľov z tejto čeľade. V našej prírode nájdeme okolo 40 druhov. Väčšinou sú to malé alebo stredne veľké motýle. Aj keď patria medzi nočné druhy, niektoré sú aktívne aj počas dňa.
Maskovaná krikľavá ochrana
Na viacerých druhoch spriadačov nás hneď na prvý pohľad zaujme rozdielne zafarbenie vrchných a spodných krídel. Kým vrchné krídla majú zafarbené nenápadne s rôznymi maskovacími vzormi, spodné sú často až krikľavo farebné. Takéto zafarbenie krídel nie je samoúčelné, ale účinne chráni motýľa pred predátormi. Počas dňa väčšina druhov spriadačov odpočíva, najčastejšie v tráve alebo na kmeňoch stromov. Pri odpočinku vrchné – maskovacie krídla prekrývajú spodné, a tak je motýľ vo vegetácii nenápadný a ťažko ho nájsť. Zaujímavosťou nezaostávajú ani ich húsenice. Tie majú telo pokryté chĺpkami rôznych farieb, ktoré sú usporiadané do chumáčikov. Sú pomerne pohyblivé, čo je typické pre húsenice tejto čeľade, a pri dotyku sa rýchlo stáčajú do klbka. Väčšinou sú polyfágne, čo znamená, že žijú na rôznych rastlinách.

So spriadačmi sa môžeme najčastejšie stretnúť na lúkach, krovinatých stráňach, v okolí horských potokov, na okrajoch lesov, ale aj na iných biotopoch.
Známy imitátor
Medzi naše najväčšie, najkrajšie a najznámejšie spriadače patrí spriadač medvedí (Arctia caja). Stretneme sa s ním v letných mesiacoch, najmä v júli a auguste. Motýľ lieta iba v nočných hodinách, cez deň odpočíva ukrytý vo vegetácii, kde je takmer neviditeľný. Jeho vrchné krídla majú maskovacie zafarbenie. Sú červenohnedé, s mramorovanou bielou kresbou, ktorá opticky dokonale rozkladá celkový tvar motýľa. Pri ohrození alebo napadnutí predátorom má motýľ účinný spôsob ochrany. Pustí sa podkladu, na ktorom odpočíva, a spadne na zem do vegetácie, kde imituje mŕtveho jedinca. Ak táto taktika na predátora nezaberie, roztiahne vrchné krídla a protivníka vystraší krikľavo zafarbenými spodnými krídlami. Tie sú tehlovočervené s veľkými lesklými modročiernymi škvrnami. Takáto náhla zmena zafarbenia krídel zvyčajne predátora zneistí a odradí od ďalšieho útoku.

Tento druh je zaujímavý aj tým, že zafarbenie jeho krídel je variabilné a v prírode je takmer nemožné nájsť dva identické jedince. Väčšinou sa variabilita prejavuje na vrchných krídlach, kde dochádza k potlačeniu červenohnedého zafarbenia, vtedy sú vrchné krídla veľmi svetlé. V opačnom prípade býva zredukovaná svetlá farba, čo vedie k tmavému zafarbeniu krídel. Variabilita sa prejavuje aj na spodných krídlach, a to najmä vo veľkosti a usporiadaní modročiernych škvŕn.

Spriadač medvedí má charakteristickú húsenicu a spoznáme ju ľahko. Je pomerne veľká a jej telo je porastené dlhými čiernymi a hrdzavými chlpmi. Najčastejšie ju nájdeme na rôznych bylinách na vlhkých a slnečných miestach.
Celý článok nájdete v časopise Quark 7/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
