Botanika je s nami všade, aj keď si to často neuvedomujeme. O tom, ako ovplyvňuje náš každodenný život a ako sa v súčasnosti prepája s modernými technológiami, sme sa rozprávali s Eliškou Gbúrovou Štubňovou, kurátorkou na oddelení botaniky Prírodovedného múzea SNM.
Mgr. Eliška Gbúrová Štubňová, PhD., je botanička, ktorá sa zameriava na evolučné, ekologické a systematické aspekty ovplyvňujúce evolúciu cievnatých rastlín. V súčasnosti je kurátorkou na oddelení botaniky Prírodovedného múzea SNM. Doktorandské štúdium ukončila v roku 2017 v Centre biológie a diverzity rastlín Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Podieľa sa aj na ex situ ochrane karpatskej flóry v rámci projektu Ochrana endemickej flóry karpatského regiónu, ktorý patrí do celosvetovej iniciatívy na ochranu semien rastlín vedenej Kráľovskou botanickou záhradou v Kew vo Veľkej Británii. V rámci projektu DNA barcoding Slovenska, ktorý je súčasťou medzinárodnej iniciatívy International Barcode of Life, napĺňa databázu vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín Slovenska.
Čo vás priviedlo k botanike a špeciálne k práci kurátorky v Prírodovednom múzeu SNM?
Počas strednej školy som začala v poobedných hodinách navštevovať prednášky spolu s priateľom, teraz už manželom, na vysokej škole so zameraním na systematickú ekológiu, kde som si potom dala aj ja prihlášku. Počas bakalárskeho štúdia som sa prihlásila na prácu pre Štátnu ochranu prírody, pre ktorú som zmapovala rozšírenie endemického druhu Nízkych Tatier večernica slovenská (Hesperis slovaca F. Dvořák). Počas magisterského štúdia som využila ponuku spolupráce s Botanickým ústavom Centra biológie rastlín a biodiverzity (CBRB) SAV, v. v. i., kde som pracovala na skúmaní karyologickej variability druhu hviezdica trávovitá (Stellaria graminea L.) na území Karpát.
A to bol asi najväčší zlom v mojom živote. Dostala som možnosť sa naučiť nové veci, spoznať svet a mala som šťastie na vedúceho práce, ktorý bol nielen mojím učiteľom, ale aj priateľom. Keď bolo toho na mňa veľa, pomohol mi nájsť riešenie a nevzdať sa toho, čo ma baví. A tak som tam pokračovala aj v doktorandskom štúdiu, kde mojou hlavnou témou bola biosystematická štúdia rodu soldanelka (Soldanella).
Všetky plodiny, ovocie, zelenina, obilniny či koreniny sú rastliny, ktoré sa skúmali, vyšľachtili a často aj zachránili vďaka botanickému výskumu.
Počas štúdia som absolvovala niekoľko krátkych stáží v zahraničných laboratóriách a preto, keď po skončení doktorandského štúdia bolo voľné miesto v Prírodovednom múzeu na pozíciu botanika so skúsenosťami s prácou v laboratóriu, som sa rozhodla to vyskúšať a môžem len skonštatovať, že to bolo skvelé rozhodnutie.
Mali ste už od detstva vzťah k rastlinám?
K poznávaniu prírody, či už liečivých byliniek, alebo rastliniek zo záhradky ma viedla od detstva moja stará mama.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Každý deň je niečím iný. Všetko závisí od toho, aká je sezóna, a teda či ma čaká odber materiálu v teréne, alebo spracovanie vzoriek, a následne analýzy v laboratóriu, alebo vyhodnocovanie výsledkov a porovnávanie s inými štúdiami, či dokončovanie odborných článkov a príprava prezentácie dosiahnutých cieľov pre odbornú alebo laickú verejnosť.
Pomedzi to riešim prípravu podkladov na lektoráty alebo pracovné listy pre žiakov základných škôl a vymýšľam rôzne hádanky a zábavné úlohy pre malých bádateľov. Zároveň mám na starosti aj množstvo administratívnych úkonov týkajúcich sa pracovných výkazov, návštev výskumníkov, prípravy podkladov pre nové projekty, monitorovacie správy k prebiehajúcim projektom, výber a objednávanie spotrebného materiálu potrebného na spracovanie vzoriek.
Ako často vyrážate za rastlinami do terénu?
To veľmi závisí od prebiehajúcich projektov, ale v podstate od zmiznutia snehu až po napadnutie prvého.
Celý článok nájdete v časopise Quark 10/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saREDAKČNÝ ČLÁNOK
Foto archív E. G. Štubňovej
