10-10-10

Desať rozhovorov s desiatimi vedcami z desiatich vedných odborov naznačuje, kam smeruje vývoj a výskum v jednotlivých oblastiach a že ani vo vede nie je všetko čierno-biele. Poznanie nikdy nebolo prekliatím, vždy obohacuje, zaznieva v knihe. Pri využívaní objavov a technológií je kľúčová naša ľudská zodpovednosť a morálka. Len na nás záleží, ako dopadne hra, ktorú hráme, hovoria vedci.

V horizonte desiatich rokov očakávam skôr kvantitatívny než kvalitatívny skok. Budeme mať oveľa viac automatickej asistencie, automatického zberu dát a sledovania našich činností algoritmami. No možno nás vývoj prekvapí. Nedávno som si prečítal oznam o novom projekte profesora Hirošiho Išigura, ktorý je známy vývojom hyperrealistických robotov a na prednášky po svete posiela svojho robotického dvojníka. H. Išiguro je manažérom projektu s názvom Vytvorenie spoločnosti symbiotickej s avatarmi, v ktorej každý bude oslobodený od obmedzení tela, mozgu, priestoru a času. Populácia vo svete a najmä v Japonsku starne. Cieľom projektu je vytvoriť spoločnosť, v ktorej budú mať ľudia viac robotických či virtuálnych tiel v podobe avatarov riadených na diaľku. Takže jedno vaše telo môže hrať tenis, druhé sa rozprávať s priateľmi a tretie pôjde do práce. Tento projekt má byť dokončený do roku 2050.

Mladá generácia s takouto predstavou nemá problém. Podľa prieskumu European Tech Insights na vzorke takmer 3 000 Európanov je 37 % mladých Európanov (vo veku 18 až 35 rokov) nadšených z možnosti používať digitálne avatary s prístupom k svojim osobným údajom na presadzovanie svojich hodnôt namiesto reálnych politikov v parlamentoch.

Generačný posun vidím i ja. Na záver prednášok na univerzite zvyknem zaradiť etickú hodinu a provokujem študentov otázkami, či by si dali implantovať čipy, a dostávam odpovede: Jasné, bez problémov, teším sa na to.

Pokiaľ ide o prieskum, do hry vstupuje aj skutočnosť, že politikov poznáme, ale avatary nie a idealizujeme si ich. Avatar sám osebe nebude múdry, môžeme ho nakŕmiť dátami a je možné, že pri údajoch zozbieraných na základe konania miliónov ľudí sa niektoré štatisticky získané hodnoty prejavia, no bude to naučené rozhodnutie, zatiaľ čo v nás ľuďoch sú morálka, inštinkty a zdravý sedliacky rozum evolučne zakódované. Takže je skvelé, že sa mladí ľudia neboja technológií, ale nemyslime si, že technológia bude sama osebe morálna. Stuart Russell v knihe Human Compatible píše, že AI bude v dosahovaní cieľov veľmi efektívna, a preto je dôležité, aby jej ciele boli v súlade s našimi. Našťastie pribúda vedcov, ktorí sa venujú práve tejto oblasti.

Prednášate na Univerzite Komenského, kde ste s tímom kolegov zriadili Centrum pre kognitívnu vedu. Ak v súčasnosti vedecké tímy hovoria o nutnosti interdisciplinárnej spolupráce, je zaujímavé, že sa to darí práve technikom…

Ak sa chcete venovať počítačovému modelovaniu mysle, potrebujete nielen technické vedomosti, ale aj poznatky z psychológie, neurovedy, filozofie, sociológie, lingvistiky či z morálky a etiky. Keby AI vyvíjali len technici, bola by to chyba, pretože ich technické riešenia ovplyvňujú celú spoločnosť. Študentov je dôležité vychovávať v interdisciplinárnom štúdiu, aby sa vedeli zamýšľať aj nad sociálnymi a etickými dôsledkami svojej práce.

Diskusie v triede sú obohacujúce aj pre mňa. Máme študentov z rôzneho prostredia a s rôznym predošlým vzdelaním – nielen v IT, ale aj v psychológii, antropológii, biológii či vo filozofii. Vyučovacím jazykom je angličtina, absolventi získajú tzv. joint degree a časť štúdia strávia na partnerských univerzitách vo Viedni, v Budapešti, Ľubľane či v Záhrebe.

Pri vývoji AI sa učíme od detí, ale asi by to malo platiť aj opačne a my by sme sa mali už v škole učiť chápať svet algoritmov. Ako by sa malo zmeniť naše vzdelávanie?

Yuval Noah Harari v knihe 21 lekcií pre 21. storočie píše, že svet sa bude meniť takou rýchlosťou, že na to nedokážeme reagovať zmenami vo vzdelávacom systéme. Deti by si mali osvojovať predovšetkým zručnosti ako – byť otvorené zmenám, flexibilite, ďalej ochotu opúšťať to, v čom sú dobré, a skúšať nové veci, ale aj emočnú rovnováhu, teda toleranciu stresu.

Počítačová gramotnosť nemôže znamenať to, že deti naučíme používať Word a Excel. Musíme ich naučiť chápať technológie a vedieť, kedy sa na ne majú spoľahnúť a kedy sa musia rozhodovať samy. Bez tejto zručnosti nebudú technológie pre deti nástrojom, ale ony budú obeťou technológií.

Dôležité sú: kritické myslenie, historická pamäť a schopnosť triediť a kriticky vyhodnocovať zdroje. Deti sa musia naučiť, že nie všetko, čo nájdu na internete, je pravda. A dôraz by som dal na zodpovednosť za komunitu, líderstvo, hodnotovú orientáciu, odolnosť proti manipuláciám. Musíme vychovávať celistvé osobnosti, ktoré majú aj morálku a rozhľad.

Úryvok z rozhovoru s doc. RNDr. Martinom Takáčom, PhD., z knihy 10-10-10. 10 slovenských vedcov, 10 rozhovorov, 10 výziev, ktorá vyšla v Centre vedecko-technických informácií SR v roku 2021.

Knihu v elektronickej verzii nájdete na webovej stránke vedanadosah.cvtisr.sk/publikacie/10-10-10/.

---

Súťažná otázka

Ak nám do 31. októbra 2025 pošlete odpoveď na otázku:

Čo je podľa vás najväčší prínos a čo najväčšia hrozba pri používaní umelej inteligencie?

zaradíme vás do žrebovania o knihu Andrey Settey Hajdúchovej: 10-10-10. 10 slovenských vedcov, 10 rozhovorov, 10 výziev, ktorú pre Centrum vedecko-technických informácií SR vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta 8A, 811 04 Bratislava.