Koncom minulého roku si osem vedeckých osobností a jeden vedecko-technický tím prevzali Cenu za vedu a techniku 2025 za svoje vynikajúce výsledky. Slávnostný galavečer v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu bol vyvrcholením Týždňa vedy a techniky, ktorý sa niesol v téme Život s umelou inteligenciou. Pri tejto príležitosti laureátky a laureáti odpovedali na otázky: 1. ako vnímajú rýchly rozvoj umelej inteligencie (AI) a jej potenciál v oblasti vedy a výskumu, 2. akú úlohu zohráva v ich vedeckej práci a čo považujú za jej pozitíva.
Vyhlasovateľom podujatia je Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a organizátorom Centrum vedecko-technických informácií SR. Slávnostný galavečer každoročne zviditeľňuje prácu a excelentné výsledky slovenských vedeckých osobností a poukazuje na ich mimoriadny prínos vo svete vedy, techniky a inovácií na Slovensku.
Cena za vedu a techniku sa udeľuje v piatich kategóriách a je oslavou tých, ktorí vedeckému či technickému pokroku venovali roky štúdií a tvrdej práce, odhodlania a profesionality. Medzi ocenenými osobnosťami sú laureáti uznávaní doma aj v zahraničí, mladé talenty aj skupina vedcov, ktorí sú dôkazom toho, aká dôležitá je vo vede a výskume spolupráca. Všetkých spája jedno – predstavujú špičku vo svojich odboroch, prinášajú poznanie, posilňujú dôveru v informácie a šíria dobré meno slovenskej vedy a výskumu.
Špeciálne ceny pre laureátov vytvoril slovenský umelec Achilleas Sdoukos. Sklený objekt stvárňuje dve hlavy – jedna predstavuje vedkyňu či vedca a druhá umelú inteligenciu – ako symbol spolupráce, nových nápadov a myšlienok, ktoré stoja za objavmi a pokrokmi v oblasti vedy a techniky.
Prof. Ing. Jozef Hraška, PhD., z Katedry konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave získal ocenenie v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky za celoživotný prínos v oblasti stavebnej fyziky so zameraním na denné osvetlenie a insoláciu budov.
- Bežne sa stretávame s tvrdením, že rýchly rozvoj umelej inteligencie predstavuje jeden z najzásadnejších technologických posunov v dejinách ľudstva. Možno je to trochu nadnesené tvrdenie, ale jej dosah na vedu a výskum sa dá už dnes považovať za revolučný. AI zrýchľuje vedecký výskum, zlepšuje prístup k poznaniu, efektívne dokáže prepájať rôzne vedecké disciplíny, pomáha spracovať a vyhodnocovať obrovské množstvo dát a pod. Okrem úžasného rastu schopností AI vidíme, že spoločenské a regulačné mechanizmy na jej kontrolu zaostávajú. Na jednej strane pomáha napríklad pri odhaľovaní plagiátorstva a na strane druhej je hekermi zneužívaná na rozsiahle kybernetické útoky, krádeže dát a vydieranie. Právne, etické a filozofické výzvy spojené s AI si vyžadujú zrýchlený výskum na globálnej úrovni.
- Už dlhší čas používam nástroje umelej inteligencie ako Gemini, ChatGPT a Copilot. S úžasom pozorujem, ako presne dokážu porozumieť otázkam a ako gramaticky a štylisticky správne dokážu odpovedať. Žiaľ, v prípade odpovedí na otázky týkajúce sa mojej odbornej a vedeckej práce som neraz dostal zmätené alebo aj nesprávne odpovede.Redakčný článok
Celý článok nájdete v časopise Quark 1/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
vznikol na základe rozhovorov pripravených redakciou portálu Veda na dosah
Foto CVTI SR
