Panel OSN pravidelne prináša alarmujúce správy, že nás čaká možno posledných zopár dobrých rokov. Pomaly každý týždeň počúvame o ďalšej katastrofe spôsobenej zdiveným počasím, za ktorú vraj môže ľuďmi zavinená globálna klimatická zmena. Nestrašia nás tí vedci tak trochu?
Jedným z dôvodov nepochopenia komplikovaných vecí je neporozumenie tým základným. Ak niekto nerozumie tomu, prečo je napríklad CO2 skleníkovým plynom, nemôže pochopiť ani to, prečo už malé zvýšenie jeho obsahu v atmosfére môže výrazne zvýšiť jej teplotu. Nejde pritom o desiatky alebo stovky stupňov, pretože žijeme vo svete, v ktorom je už aj jeden stupeň citeľne veľa. Veď už len rozdiel medzi teplotou 36,9 a 37,9 °C vás dokáže dostať k lekárovi.
Rovnako je to aj pri priemernej teplote Zeme. Už pol stupňa môže rozhodnúť o zmenšovaní sa ľadovcov. A vieme, že sa tak deje: svedčia o tom obrázky topiacich sa ľadovcov, miznúcich kolónií tučniakov či medveďov bielych na osamotených kryhách ľadu. Aby sme pochopili, prečo sa to deje, musíme najskôr pochopiť, čo sú vlastne teplo a teplota.
Žijeme vo svete, v ktorom je už aj jeden stupeň citeľne veľa.
Čo sú teplo a teplota
Teplo a teplota patria k pojmom, ktoré bežne používame, ale sú oveľa abstraktnejšie, ako si myslíme. Podľa definície je teplo vnútorná energia, ktorú teleso prijme alebo odovzdá inému telesu pri tepelnej výmene. Preto nám je pri peci teplo, oheň nám teplo odovzdáva. Čo je však v skutočnosti to, čo nám pec odovzdáva? Prečo nám teplo odovzdáva pec a nie naopak? Na odpoveď na prvú otázku si ešte počkáme, odpoveď na druhú je, že pec má vyššiu teplotu. A čo je teplota?
Teplota je podľa definície stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc. Čo to znamená? To vieme vďaka Viedenčanovi Ludwigovi Boltzmannovi. Ten si na vysvetlenie tepelných javov známych z parných turbín pomohol pradávnou predstavou o atómoch, ktoré sa pohybujú rôznymi smermi a rýchlosťami. Vyššia rýchlosť pohybu atómov sa však neprejavuje ako rýchlejší pohyb predmetu, keďže atómy sú príliš malé a rovnako malé sú aj dráhy ich samostatných pohybov. Navyše ich pohyb je chaotický, takže keď spočítame všetky pohyby atómov dokopy, dostaneme v prípade nepohybujúceho sa predmetu nulu. Pohyb atómov však predsa len nejaký prejav má. Je ním to, čo nazývame teplota – čím rýchlejšie sa častice pohybujú, tým je predmet teplejší.
Svojou predstavou L. Boltzmann vysvetlil súčasne teplotu, ale aj teplo. Niečo také abstraktné ako vnútorná energia vysvetlil niečím takým bežným ako kinetická energia. Presun vnútornej energie telesa je vlastne presunom kinetickej energie jeho častíc. Vďaka tomu dokážeme ľahko pochopiť, prečo studenšie teleso neohreje teplejšie. Niečo pomalšie predsa nemôže zrýchliť niečo rýchlejšie.
Neviditeľné, a predsa horúce
V roku 1800 anglický astronóm William Herschel, objaviteľ Jurajovej hviezdy, ktorú dnes poznáme ako planétu Urán, spravil nečakaný objav.
Celý článok nájdete v časopise Quark 1/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saKatedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie
Prírodovedecká fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave
Pôvodný text vyšiel v online brožúre s názvom Zmena klímy I., ktorá je voľne prístupná na stránke Otvorenej akadémie SAV: otvorenaakademia.sav.sk.
