Aj teplomer môže vyzerať ako malé umelecké dielo. Pripomína teplovzdušné balóny uzavreté v sklenom valci, ktoré sa ladne pohybujú hore a dole. Na akom princípe funguje? Videonávod tohto experimentu, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na stránke video.matfyzjein.sk/experimenty. Podobnosť s karteziánskym potápačom V predchádzajúcom čísle sme… pokračuj
Kalmáre nemajú termostaty na kontrolu teploty oceánu. Namiesto toho upravujú svoju RNA, aby sa prispôsobili chladným vodám. Genetické inštrukcie zakódované v DNA sa obyčajne verne kopírujú do RNA alebo mRNA a potom do proteínov. Kalmáre a iné hlavonožce s mäkkým telom však často svoju mRNA… pokračuj
Dobre je, keď v októbri list zo stromu padá, tento rok požehnaný cestu si hľadá, hovorí pranostika. Október zvyčajne býva už nespochybniteľne jesenným mesiacom s klesajúcimi teplotami a so stromami haliacimi sa do žiarivých farieb. Jeseň vždy ponúka pestrú paletu farebného lístia. Na stromoch v… pokračuj
Viac ako polovica ľudí sveta žije v mestách a predpokladá sa, že ich podiel bude ďalej rásť. Teploty v mestách sú však často vyššie ako v susedných vidieckych oblastiach, čo zosilňuje riziká pre ľudské zdravie. Vedci z európskeho Joint Research Centre porovnávali satelitné údaje o… pokračuj
V predchádzajúcich článkoch našej série sme sa venovali zmenám skupenstva niektorých látok z makroskopického aj mikroskopického pohľadu a využitiu rôznych metód, ktoré vychádzajú zo skupenských premien v kuchyni. V tomto článku sa pozrieme na to, aká veda sa skrýva za prípravou kvalitnej tabuľky čokolády. Presuňme… pokračuj
Gekóny tvoria zvláštnu skupinu jašterov, ktoré v súčasnosti nájdeme predovšetkým v trópoch a subtrópoch. V Európe ich možno stretnúť v teplých južných oblastiach pri Stredozemnom mori, kde sú schopné loziť po múroch a dokonca aj po skle. Práve pre ich teplotné preferencie ich u nás… pokračuj
Výskumníci použili zirkóny na zistenie teplôt vnútri zlomu počas zemetrasenia pred miliónmi rokov. Metóda ponúka pohľad na intenzitu dávnych zemetrasení a mohla by zlepšiť pochopenie toho, ako sa pri otrasoch uvoľňuje energia. Emma Armstrongová, termochronologička z Utah State University v Logane, a jej kolegovia študovali… pokračuj
Antarktické ryby sa počas milénií adaptovali na prežívanie v mrazivých teplotách Južného oceánu. Podľa vedcov však v dôsledku toho stratili schopnosť rásť rýchlosťou, akú majú ich príbuzné v teplejších vodách, a to aj vtedy, keď ich premiestnime do vody rovnakej teploty. Výskum vedcov z Plymouthskej… pokračuj
Kvapaliny sa ochladzovaním zvyčajne stávajú hustejšími. Sladká voda je však najhustejšia pri 4 °C, a keď chladne ďalej, stáva sa menej hustou a stúpa. Ľadové stĺpce ponorené v tekutej vode sa tak môžu topiť do troch rôznych tvarov podľa teploty vody. Matematik z Newyorskej univerzity… pokračuj
Vedci používajúci údaje zo satelitu Copernicus Sentinel-5P zaznamenali, že vrstva ozónu nad Arktídou sa rekordne stenčila, a tak sa nad oblasťou severného pólu vytvorila neobvyklá ozónová diera. Kým ozónová diera na juhu nad Antarktídou sa vytvára každoročne počas austrálskej jari, ozónové diery nad Arktídou sú zriedkavé.… pokračuj
