Zmena klímy čoraz viac ovplyvňuje prírodné ekosystémy, ekonomiku aj každodenný život ľudí. Jej dôsledky si vyžadujú nielen nové vedecké poznatky, ale aj účinné verejné politiky a schopnosť spoločnosti prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam.
Extrémne horúce leto v roku 2026 potvrdzuje dlhodobé trendy. Postupná zmena podnebia je dokázaná detailnými meraniami a analýzami a je viditeľná aj citeľná na celej planéte. Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, s otepľovaním viac ako dvojnásobným v porovnaní s globálnym priemerom (EEA, 2024). Na póloch a trvalo zaľadnených územiach sa ľadová pokrývka stenčuje, prípadne dĺžka pokrytia je kratšia v porovnaní s dlhodobými priemermi. Prejavuje sa aj na pevninských ľadovcoch, ktoré sa roztápajú, a niektoré oblasti, napríklad v Strednej a Južnej Amerike a v Ázii, strácajú zdroje pitnej vody. Zároveň sa zvyšuje hladina oceánov. V rovníkových oblastiach je teplejšie, čo spôsobuje ďalšie vysušovanie pôdy a zväčšovanie alebo vznik nových púští.
Dôsledky bez hraníc
V interakcii s negatívnymi účinkami ľudskej činnosti – napríklad odlesňovaním spôsobeným snahou získať ďalšiu úrodnú pôdu – sa zmeny klímy prejavujú ešte výraznejšie. Pobrežné a ostrovné oblasti sa budú musieť vyrovnávať so zvyšujúcou sa hladinou oceánov, ktoré sa tiež otepľujú. Tá nie je zanedbateľná – od začiatku 20. storočia sa priemerná globálna hladina mora zvýšila o približne 23 cm. Presné satelitné pozorovania od roku 1993 ukazujú nárast morskej hladiny o 3 až 4 mm ročne. S narastajúcou priemernou teplotou sa táto hodnota môže znásobiť. Zvyšujúca sa hladina nie je hrozbou len pre malé ostrovné štáty v Tichom oceáne, ale napríklad aj pre niektoré územia v Európe – významná časť územia Holandska leží pod úrovňou oceánu a ochraňujú ho iba pobrežné valy, ktoré sa musia priebežne za cenu značných nákladov zvyšovať. Správa Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) z roku 2023 prognózuje nárast hladiny oceánov do roku 2100 o 28 až 101 cm. Podľa iných scenárov môže nárast dosiahnuť až 2 m.
Dve základné úlohy, ktoré zmena klímy pred krajiny stavia, sú mitigácia, čiže zmiernenie, a adaptácia, teda prispôsobenie sa.
Zmena klímy je čoraz viac zdokumentovaná ako spúšťač migrácie a konzervatívne odhady hovoria, že v roku 2050 bude na Zemi okolo 200 miliónov migrantov, ktorí budú musieť opustiť svoje domovy v dôsledku environmentálnych zmien (IOM, 2009). Pre Európu je to kľúčový problém, keďže už dnes v mnohých oblastiach Afriky vedie sucho a nedostatok vody k rozsiahlej migrácii obyvateľstva. Časovanú bombu širokej škály dôsledkov, ktoré zatiaľ vieme predvídať iba veľmi približne, predstavujú kontaminácia životného prostredia, rapídny pokles biodiverzity a trendy spôsobované zmenou klímy v priemyselných oblastiach juhovýchodnej Ázie.
Zmiernenie a prispôsobenie sa
Zmena klímy sa začína výrazne prejavovať aj v stredoeurópskom regióne. Hlavným trendom je stúpanie teplôt, ktoré spôsobuje veľké sucho v lete striedané prudkými nárazovými dažďami a ničivými záplavami. Stupňujú sa dôsledky pre poľnohospodársku produkciu, potravinovú bezpečnosť, dostupnosť a kvalitu vody, stav lesov, pôdy aj technickej infraštruktúry. Predpokladá sa výrazný vplyv na prírodné ekosystémy a biodiverzitu, zmení sa poľnohospodárska výroba a dôjde k rôznym sociálnym a ekonomickým dosahom. Ekonomické dôsledky môžeme očakávať v podobe zvýšených nárokov na riešenie vzniknutých problémov, či už v podobe dotácií pre oblasti postihnuté suchom alebo povodňami, budovania protipovodňových zábran, investícií do poľnohospodárstva, ale aj riešenia zdravotných dôsledkov pre ľudí a zvieratá. Meniace sa teplotné pomery podporujú šírenie sa chorôb.
Celý článok nájdete v časopise Quark 8/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saCentrum sociálnych a psychologických vied SAV, v. v. i.
Pôvodný text vyšiel v online brožúre s názvom Zmena klímy I., ktorá je voľne prístupná na stránke Otvorenej akadémie SAV: otvorenaakademia.sav.sk.
