Sucho vyhnalo Vikingov

Viac ako 450 rokov žili v južnom Grónsku osadníci zo Škandinávie. V čase najväčšieho rozmachu tam približne 3 000 severanov chovalo dobytok, ovce a kozy. Potom zmizli. Ich záhadné zmiznutie v 14. storočí sa pripisuje rôznym príčinám, od klesajúcich teplôt a zlého hospodárenia s pôdou… pokračuj

Mayov nezničilo sucho

Na konci 9. storočia nastala na Yucatánskom polostrove séria suchých období a záhadne sa začali vyľudňovať mestá Mayov. Podľa mnohých boli Mayovia závislí najmä od kukurice, fazule a dyne, plodín citlivých na sucho, a preto vypukol hladomor. Výskum archeológa z Kalifornskej univerzity Scotta Fedicka a… pokračuj

Zavlažovanie z vesmíru

Unikátny systém s veľmi citlivými infračervenými kamerami pomôže optimalizovať zavlažovanie polí z Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Ľudstvo čelí viacerým globálnym výzvam, ktoré si vyžadujú globálne a konsenzuálne riešenia. Veľa priestoru sa venuje klimatickej zmene, hľadaniu ekologických a obnoviteľných energetických zdrojov či riešeniam likvidácie odpadu. A… pokračuj

Budúcnosť je kaktus

Mnohí vedci sú presvedčení, že suché oblasti budú v dôsledku klimatických zmien čoraz suchšie. Podľa nedávno zverejnenej štúdie sa vedci z Nevadskej univerzity v Rene domnievajú, že kaktus známy ako kaktusová hruška či pichľavá hruška (Opuntia ficus-indica) môže byť vďaka svojím vlastnostiam schopný poskytovať palivo… pokračuj

Krajina v rukách človeka

Rastúci počet obyvateľov Zeme a stúpajúce nároky na potraviny, energiu a suroviny vyvolávajú čoraz intenzívnejšie využívanie všetkých dostupných zdrojov. Pri získavaní potravín a surovín sme plne závislí od produkčnej kapacity Zeme, pričom dominantná je produkcia súše. Súš produkuje ročne asi 115 × 109 ton suchej… pokračuj

Najmocnejší nepriateľ

Jaskynné kvaple preukázali, že pri zániku Novoasýrskej ríše zohral veľkú úlohu desaťročia trvajúci výrazný úbytok dažďových zrážok. Novoasýrska ríša patrila k najrozľahlejším a mocensky najvplyvnejším politickým útvarom starovekého Blízkeho východu. Dominovala tam takmer tri storočia, približne v rokoch 912 – 609 pred n. l. Nejasné… pokračuj

Jedna horúčava, odlišné následky

V posledných rokoch ovplyvnili vlny horúčav aj krajiny s tradične chladným podnebím. Socioekonomický dosah horúčav však môže byť pre  rôzne krajiny odlišný. Závisieť to bude od toho, do akej  miery sú vystavené tomuto typu rizika a ako sú schopné prispôsobiť sa klimatickej zmene. V článku vydanom… pokračuj

Skryté tváre poľnohospodárstva

Industrializácia a globalizácia poľnohospodárstva, pestovanie bioenergetických plodín na výrobu biopalív, ako aj plodín na export výrazne menia svetové poľnohospodárstvo. Ľudia pracujúci v tejto oblasti musia hľadať nové prístupy k hospodáreniu aj kvôli klimatickej zmene. Všeobecný tlak na zvyšovanie produkcie poľnohospodárstva dostáva farmárov v rozvojových krajinách do ťažkej situácie. V rámci… pokračuj

Máme dosť vody?

Klimatické zmeny akosi prirodzene vyvolávajú otázku, či zvyšovaním sa teplôt nehrozí zmenšovanie sa množstva vody. Je to celosvetová otázka, týka sa aj Slovenska. V prírode je celý rad cyklov, ktoré majú vplyv na množstvo vody v krajine. Najznámejšie sú 12-mesačný cyklus obehu Zeme okolo Slnka a… pokračuj

Monitoring sucha v pôde

Možno ste si už všimli na portáli SHMÚ, že vnikla novinka – stránka monitorujúca sucho. Slovenský hydrometeorologický ústav v spolupráci s Českou akadémiou vied (menovite s Centrom výskumu globálnej zmeny – CzechGlobe) už predtým hodnotilo meteorologické sucho. Novinkou, ktorú pridali, je v rámci projektu Intersucho aj  monitorovanie intenzity pôdneho… pokračuj