Kniha Digitálna intimita je pre tých, ktorých zaujíma, čo robíme s digitálnymi technológiami v ľúbostných vzťahoch. Pýta sa na to, k čomu si páry navzájom poskytujú prístup v každodennom živote, a skúma hranice, kde sa prejavy starostlivosti môžu premeniť na nástroje kontroly.
Náš kvalitatívny výskum ukázal škálované a diferencované používanie prístupových kódov (resp. hesiel) do zariadení a aplikácií. Hoci väčšina zariadení a aplikácií umožňuje rôzne typy zabezpečeného prístupu, účastníci a účastníčky výskumu ho využívajú selektívne. Niektoré zariadenia a aplikácie majú uzamknuté a iné nie, prípadne majú prístup do tej istej aplikácie na niektorých zariadeniach zabezpečený a na iných nie. V praxi môžu aj individuálne vlastnené zariadenia (predovšetkým počítače, notebooky a tablety) používať viacerí rodinní príslušníci, pretože v domácnosti sa nenachádza dostatočné množstvo zariadení na to, aby mohli byť používané individuálne. Prípadne sú takéto zariadenia práve po ruke alebo je v nich softvér, ktorý aktér/-ka potrebuje použiť, ale nemá ho vo vlastnom počítači.
Z hľadiska udržiavania súkromia týkajúceho sa digitálnej oblasti je kľúčový prístup do smartfónu, keďže mnohí ľudia síce používajú prístupový kód/heslo na vstup do e-mailu a mobilných aplikácií vo všeobecnosti, ale vo svojich smartfónoch (a v menšej miere v počítačoch/tabletoch) majú e-mail a aplikácie odomknuté. Prístup k telefónu (a do menšej miery aj počítaču/tabletu/notebooku) tak pre mnohých účastníkov a účastníčky výskumu znamená automaticky prístup do iných aplikácií a online služieb. Smartfóny tak nie sú len technologickým uzlom integrujúcim rôzne digitálne služby, ale sú aj bránou do digitálneho súkromia, prístupovým bodom, ktorý, ak je prekonaný, umožňuje vstup do ďalších digitálnych oblastí. Z toho dôvodu sa v tejto kapitole venujeme predovšetkým poskytovaniu prístupových údajov do smartfónov, hoci sme v kvantitatívnom i kvalitatívnom výskume sledovali aj poskytnutie prístupu do počítača alebo tabletu, inteligentných hodiniek, aplikácií na výmenu okamžitých správ (napr. Viber, WhatsApp, Messenger) a sociálnych sietí (napr. Facebook, Twitter, Instagram, TikTok, VKontakte). Dôkladnejšie sa venujeme aj prístupu do elektronického bankovníctva, keďže na rozdiel od iných aplikácií službu internet banking nie je možné použiť bez prístupového kódu a dostať sa k nej možno iba s poznaním partnerovho/-kinho hesla/prístupového kódu do smartfónu alebo počítača.
V rámci slovenskej populácie je poskytovanie prístupových kódov do zariadení a aplikácií s partnerom/-kou pomerne časté. V našom reprezentatívnom výskume viac ako polovica respondentov/-iek (55,7 %) uviedla, že má prístupový kód/heslo k odomknutiu smartfónu svojho partnera/-ky, pričom podľa 54 % respondentov/-iek má takýto prístupový kód ich partner/-ka. Voľný prístup do partnerovho/-kinho bankového účtu prostredníctvom služby internetbanking má 43,8 % respondentov/-iek. Svojmu partnerovi/-ke umožňuje prístup na svoj bankový účet prostredníctvom služby internetbanking 41,3 % respondentov/-iek. To, že sme sa respondentov/-iek pýtali aj na vlastné konanie, aj na konanie partnera/-ky, nám umožnilo sledovať asymetrie v prístupe do zariadení a aplikácií jednotlivých dvojíc. Prístup do partnerkinho mobilného telefónu udáva 4,4 % respondentov – mužov, podľa ktorých ich partner/-ka takýto prístup nemá a 3,2 % respondentiek – žien, podľa ktorých ich partner/-ka takýto prístup nemá. 5 % respondentov mužov a 3,5 % žien udáva, že ich partner/-ka má prístup do ich mobilného telefónu, ale oni takýto prístup nemajú. Tieto údaje poukazujú na relatívne vysokú normalizáciu poskytovania prístupu v intímnych párových vzťahoch.
O istej normalizácii digitálneho poskytovania prístupu v intímnych párových vzťahoch svedčia aj minimálne rodové rozdiely zachytené vo výskumných dátach: Pohlavie respondenta/-ky nie je dôležité v tom, či jeho partner/-ka má alebo nemá prístup do mobilného telefónu alebo služby internetbanking respondenta/-ky. Tak, ako aj pri vnímaní používania digitálnych technológií partnerom/-kou, aj pri poskytovaní prístupových kódov a hesiel do zariadení a aplikácií je dôležitým faktorom vek.
Prístupový kód do smartfónu svojho partnera/-ky majú vo výrazne väčšej miere respondenti/-ky vo veku 16 až 24 rokov (74 %). V menšej miere ho majú respondenti/-ky vo veku 40 až 49 rokov (52,5 %) a vo veku 50 až 59 rokov (54,9 %). Nemôžeme však tvrdiť, že čím majú respondenti/-ky nižší vek, tým majú automaticky vo väčšej miere prístup do mobilného telefónu svojho partnera/-ky. Ľudia nad 60 rokov (58,3 %) totiž hovoria o možnosti prístupu do mobilného telefónu svojho partnera/-ky v podobnej miere ako respondenti/-ky vo veku 30 až 39 rokov (60,9 %). Prístup do bankového účtu svojim partnerom/-kám najčastejšie poskytujú respondenti/-ky vo veku 30 až 39 rokov.
Kniha vyšla vo vydavateľstve Mamaš v roku 2026.
Ak nám do 30. septembra 2026 pošlete odpoveď na otázku:
Považujete poskytovanie hesiel za samozrejmú súčasť partnerského vzťahu alebo vám prekáža?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Viery Polákovej, Zuzany Sekerákovej Búrikovej a Veroniky Valkovičovej Digitálna intimita – Od dôvery ku kontrole v každodennom živote párov z vydavateľstva Mamaš.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta 8A, 811 04 Bratislava.
