V marci 2026 sonda Einstein Probe zaznamenala záblesk röntgenového žiarenia z galaxie vzdialenej asi 500 miliónov svetelných rokov. Pozemné teleskopy odhalili zjasňujúcu sa supernovu, neskôr označenú ako SN 2026gzf. Vedci identifikovali záblesk ako šokový prelom – moment, keď rázová vlna z explózie prerazí povrch hviezdy a uvoľní prvé svetlo supernovy. Hoci šokové prelomy sa zrejme vyskytujú pri všetkých supernovách, je ťažké ich pozorovať, pretože trvajú iba sekundy až hodiny. Za dve desaťročia astronómovia s istotou identifikovali iba jednu ďalšiu takú udalosť, vďaka čomu je EP260321a vzácnym objavom.
Explózia bola supernovou typu Ic (Ic-BL), ktoré sa zvyčajne spájajú s výtryskami materiálu letiaceho blízko rýchlosti svetla a často aj s gama zábleskami, najjasnejšími explóziami vo vesmíre. Šokový prelom SN 2026gzf je však najslabší, aký bol kedy s takouto supernovou spojený, hoci samotná explózia nebola slabá. Nenašiel sa ani gama záblesk. Jednou z možností je, že prúd bol udusený povrchom hviezdy alebo materiálom obklopujúcim hviezdu, predpokladá astronóm Brendan O‘Connor z Univerzity Carnegieho-Mellonových. Snímky zhotovené 10 rokov pred explóziou odhalili na rovnakom mieste modrý zdroj – pred svojou smrťou hviezda vyvrhla svoj vodík a hélium a vytvorila okolo seba niekoľko obalov. Zistenie, že supernovy Ic-BL nie vždy produkujú gama záblesk, relativistické výtrysky alebo dlhotrvajúci dosvit, naznačuje, že hmotné hviezdy môžu zomrieť viacerými spôsobmi, ako sa predpokladalo.
Redakčný článok spracovaný zo stránky Phys.org
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa