Akú úlohu budú zohrávať funkčné potraviny v budúcnosti, ako môžu pomôcť seniorom a aké možnosti prináša ich vývoj? O týchto témach sme sa rozprávali s Melinou Korčok z Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, ktorá bude v stredu 30. septembra 2026 hostkou podujatia CVTI SR Zvedavé debaty v Prievidzi.
Ing. Melina Korčok, PhD., pôsobí ako odborná asistentka na Ústave potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zameriava na technológiu potravín, senzorickú analýzu a vývoj funkčných potravín a inovatívnych jedlých gélov s obsahom bioaktívnych látok na podporu zdravia a kvality života, najmä seniorov.
Akým najväčším súčasným výzvam čelí potravinársky priemysel? Menia sa očakávania spotrebiteľov viac smerom k zdraviu, udržateľnosti alebo pohodliu?
Potravinársky priemysel čelí viacerým výzvam, medzi ktoré patria rastúce náklady na suroviny a energie, tlak na znižovanie environmentálnej záťaže výroby, ale aj meniace sa očakávania spotrebiteľov. Nemyslím si, že prevažuje iba jeden z týchto aspektov – zdravie, udržateľnosť alebo pohodlie. Tieto faktory sa čoraz viac prelínajú. Spotrebitelia chcú potraviny, ktoré im ušetria čas, no zároveň nechcú robiť kompromisy v ich výživovej kvalite. Čoraz väčšiu pozornosť venujú výživovému zloženiu potravín, zaujímajú sa o funkčné potraviny s pridanou hodnotou a viac zohľadňujú aj environmentálny dosah výrobkov.
Netreba však zabúdať, že pre významnú časť zákazníkov zostáva pri výbere potravín rozhodujúcim kritériom cena. Práve snaha zosúladiť všetky tieto požiadavky poháňa inovácie v potravinárskom priemysle, či už vo vývoji nových technológií spracovania, alebo pri uvádzaní nových typov výrobkov na trh.
Populácia starne a seniorov pribúda. Aké nároky to prináša na vývoj nových potravín?
Proces starnutia je spojený s množstvom fyziologických a patologických zmien, ktoré ovplyvňujú samotný príjem potravy, či už ide o žuvanie, prehĺtanie alebo vnímanie chuti. S vyšším vekom zároveň rastie riziko podvýživy a menia sa aj požiadavky na príjem makro- a mikronutrientov. Zvyšuje sa napríklad potreba bielkovín, vlákniny či niektorých mikronutrientov, ako sú vitamín D a vápnik.
Potraviny určené pre starších ľudí by mali byť nielen nutrične hodnotné, ale aj ľahko konzumovateľné.
Potraviny určené pre túto skupinu preto musia byť nielen výživovo hodnotné, ale aj ľahko stráviteľné, mať mäkšiu konzistenciu a zároveň byť senzoricky atraktívne, aby ich seniori prirodzene zaraďovali do svojho každodenného jedálnička.
Často sa stretávame s pojmom whole foods, teda prirodzené, minimálne spracované potraviny. Čo si pod tým máme predstaviť a ktoré potraviny do tejto skupiny patria?
Neexistuje jednotná odborná definícia pojmu whole foods. Vo všeobecnosti sa za ne považujú potraviny, ktoré zostávajú čo najbližšie svojej prirodzenej podobe a neobsahujú pridané zložky, ako sú cukor, soľ, tuky či aditíva, alebo ich obsahujú len malé množstvo. Patria sem predovšetkým ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, strukoviny, orechy, semená a jedlé huby, ale aj niektoré potraviny živočíšneho pôvodu, napríklad čerstvé alebo mrazené mäso, ryby, mlieko či biele nesladené jogurty.
Význam týchto potravín spočíva najmä v tom, že si vďaka minimálnemu spracovaniu vo väčšej miere zachovávajú svoju prirodzenú výživovú hodnotu vrátane vlákniny, vitamínov, minerálnych látok a ďalších bioaktívnych zlúčenín. Ich pravidelná konzumácia sa preto spája s viacerými priaznivými účinkami na zdravie, napríklad s podporou črevného mikrobiómu, lepšou reguláciou hladiny cukru v krvi či nižším rizikom niektorých chronických ochorení.
Celý článok nájdete v časopise Quark 9/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saFoto archív M. Korčok
