Žijeme v rodinných, susedských, pracovných a iných vzťahoch. V komunikácii – ústnej či písomnej – oslovujeme jednotlivých ľudí, sú však situácie, keď potrebujeme osloviť rodinu alebo rodinných príslušníkov ako celok. Je to napríklad pri písaní blahoprajných textov k rozličným sviatkom a príležitostiam, na pozvánkach či v kondolenčných textoch. O podobe rodinného pomenovania sa rozhodujeme aj vtedy, keď dávame vyryť meno na náhrobný kameň. V takýchto situáciách nejeden používateľ slovenčiny zaváha. Ako by sme pomenovali rodinu napr. od priezviska Vaško? Budú to Vaškovi, Vaškoví alebo Vaškovci? Rodina Vaškova či Vašková?
Súhrnné označenie príslušníkov rodiny sa v slovenčine tvorí od mužského priezviska príponou -ovci, napr. Žiak – Žiakovci, Fišer – Fišerovci, Juriga – Jurigovci, Letko – Letkovci, Fekete – Feketeovci, Sabó – Sabóovci, tak aj Vaško – Vaškovci. Pri priezviskách zakončených na -ov upozorňujeme na to, že príponu -ovci pridávame k celému priezvisku: Ondrejov – Ondrejovovci (nie Ondrejovci, čo je rodinné pomenovanie od priezviska Ondrej odvodeného od krstného mena). Podoby s príponou -ovi, -oví sú nespisovné, nárečové. Hovoríme o rodinách Vaškovcov, Žiakovcov, Jurigovcov, Letkovcov, nie o Vaškových, Žiakových, Jurigových, Letkových ap. Príponou -ovci tvoríme aj pomenovania manželov a súrodencov: Zervan – manželia Zervanovci, Palko – súrodenci Palkovci, Sagan – bratia Saganovci, Kovalčík – Ondrej a Marta Kovalčíkovci.
Ako je to vtedy, keď má priezvisko podobu prídavného mena? V takýchto prípadoch možno okrem súhrnného pomenovania s príponou -ovci používať tvar s príponou -í (resp. -i, keď sa priezvisko končí na krátku samohlásku -y), ktorá zodpovedá prípone nominatívu množného čísla prídavných mien vzoru pekný, napr. Čekovský – Čekovskovci/Čekovskí, Medňanský – Medňanskovci/Medňanskí, Trenčiansky – Trenčianskovci/Trenčianski. Ak ide o dvojslabičné priezvisko, je prirodzené používať podobu prídavného mena v množnom čísle, napr. Nový – manželia Noví, Dvorský – Peter a Miroslav Dvorskí, Šťastný – bratia Šťastní, Krátky – súrodenci Krátki. Tu treba zdôrazniť, že ak spájame mužské meno so ženským, súhrnné pomenovanie má vždy príponu -í/-i: Emil Pisecký a Jana Pisecká – Emil a Jana Piseckí, Juraj Čierny a Alica Čierna – Juraj a Alica Čierni.
Príslušníkov rodiny možno v slovenčine súhrnne pomenovať i spojením slova rodina a tvaru utvoreného príponou -ová od mužského priezviska: Žiak – rodina Žiaková, Fišer – rodina Fišerová, Juriga – rodina Jurigová, Letko – rodina Letková, Fekete – rodina Feketeová, Sabó – rodina Sabóová, Vaško – rodina Vašková, Ondrejov – rodina Ondrejovová. Ak má priezvisko formu prídavného mena, potom príponou -á, napr. Čekovský – rodina Čekovská, Nový – rodina Nová, alebo -a, napr. Trenčiansky – rodina Trenčianska, Krátky – rodina Krátka, prípadne -ia, napr. Starší – rodina Staršia. Ako vidíme, takéto pomenovania rodiny majú podobu zhodnú s tvarom ženského priezviska a podľa zakončenia sa skloňujú ako prídavné mená podľa vzoru pekný alebo cudzí (resp. pekná alebo cudzia).
Od súhrnného rodinného pomenovania typu rodina Vašková treba odlíšiť spojenie Vaškova rodina. Ide o spojenie slova rodina s privlastňovacím prídavným menom odvodeným od priezviska Vaško príponou -ova (vzor otcov – otcova rodina). Rozdiel medzi oboma spojeniami je nielen významový, ale aj pravopisný. V prvom prípade sa pýtame ktorá rodina? – rodina Vašková, pričom myslíme rodinu Vaškovcov všeobecne, v druhom prípade položíme otázku čia rodina? – Vaškova rodina a máme na mysli rodinu pána Vaška (tak ako Vaškova manželka, Vaškova matka, Vaškova sestra ap.). Pravopisný rozdiel je jednak v zakončení (Vašková – Vaškova), jednak v slovoslede, keď privlastňovacie prídavné meno Vaškova stojí ako zhodný prívlastok na začiatku pomenovania rodiny. Od priezvisk v podobe prídavného mena sa privlastňovacie prídavné mená netvoria a privlastňovací vzťah sa vyjadruje tvarom genitívu – porov. Čekovský – Čekovského rodina.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave
