Ako študovať na vysokej škole?

Štúdium je ako beh, dokáže to takmer každý, každý sa však dokáže aj zlepšiť. Pretože sa neustále objavujú nové okolnosti, s ktorými je nevyhnutné sa vysporiadať.

Napríklad najväčším nepriateľom vedomostí je zabúdanie. Na druhej strane si priemerný človek zapamätá približne: 10 % z toho, čo číta; 20 % z toho, čo počuje; 30 % z toho, čo vidí v obrazovej podobe; 70 % z toho, čo súčasne počuje a vidí; 80 % z toho, čo počuje, súčasne aj vidí a o čom sa rozpráva; 90 % z toho, čo sám aktívne vykonáva.

Z uvedených (priemerných) údajov vyplýva, že zatiaľ čo v profesijnom živote je prínosné stáť na viacerých nohách naraz, tak do učenia je najlepšie zapojiť čo možno najviac zmyslov, respektíve učenie prepojiť s praxou. Fantázii sa medze naozaj nekladú. Môžete napríklad vedome hľadať pre seba najvhodnejší učebný štýl. Pri jeho výbere by vám mohlo pomôcť poznať, ktoré druhy inteligencie u vás prevažujú. Existuje totiž aspoň osem druhov inteligencie, napríklad logicko-matematická, muzikálna, prírodná, lingvistická a iné. Hoci každý človek disponuje všetkými druhmi, dva až tri bývajú zvyčajne rozvinuté viac ako ostatné. Správna technika cvičenia v prípade učenia sa znamená ďalej aj to, že k dispozícii máte mnemotechnické pomôcky, ako aj kvalitné učebné materiály, pričom ste si vytvorili predstavu o tom, ako sa na danú skúšku pripraviť čo možno najefektívnejšie. Na vytvorenie realistickej predstavy je nevyhnutné, aby ste sa na daný predmet buď učili ešte počas semestra, alebo aby ste si raz za čas prelistovali skriptá či aspoň chodili na prednášky. Takto totiž môžete prísť na užitočné nápady, ako si učenie zefektívniť, či dokonca spríjemniť. To sa síce môžete dozvedieť aj od svojich spolužiakov, ale hrozí pritom, že ich rady nebudú kompatibilné s vašimi schopnosťami.

Azda jednou z najmenej obľúbených činností počas štúdia je učenie sa naspamäť, teda bifľovanie. Učenie sa naspamäť však nie je iba nepríjemnosť, ale aj príležitosť pre rozvoj kreativity. Keď sa napríklad pokúšate naučiť veľmi dlhé cudzie slovo, môže vám pomôcť, ak budete experimentovať s hľadaním mnemotechnických pomôcok. Inak povedané, hľadaním toho, čo vám pomôže si niečo zapamätať. Predstavte si, že by ste sa chceli naučiť meno druhu (latinské meno) podbeľa liečivého. Takzvané meno druhu tejto rastliny je Tussilago farfara, čo znie ako tu si ľahol pán farár. Hľadanie, respektíve vytváranie takýchto pomôcok je ozajstnou kreatívnou činnosťou, pretože vytvárate niečo originálne. Zároveň by sa s určitou mierou zveličenia dalo povedať, že takýto prístup k učeniu by vám mohol pomôcť lepšie sa poznať. Keď sa totiž budete zamýšľať nad tým, ako by sa dalo niečo zapamätať, môže vám to napovedať o vašich schopnostiach. Učenie sa takýmto spôsobom stáva doslova predmetom učenia – metaučením. Takýmito stratégiami môžete získať poznatky o svojom učení, vďaka čomu môžete efektívnejšie pokračovať v celoživotnom vzdelávaní sa, čím si zvýšite šance uplatniť sa v ustavične sa meniacom svete. Inak povedané, už keď musíte vynakladať úsilie, hoci aj pri učení sa pre vás nezáživných pojmov, prečo z toho nevyťažiť maximum?

Učením sa naspamäť je možné si rozšíriť obzor aj tak, že sa pokúsite zistiť preklad slova. Predstavte si, že by ste nepoznali slovo filozof. Zapamätať by ste si ho mohli vďaka prekladu. Výraz sa skladá z dvoch slov: filo – milujúci niečo a sofos – múdrosť. V preklade preto filozof znamená milovník múdrosti. Poznať význam slova filo vám môže pomôcť pri učení sa ďalších cudzích slov. Príkladom je slovo extrémofil. Ide o termín, ktorý sa skladá z dvoch slov extremus – extrémny a filia (philia) – milovať. Slovo extrémofil je možné doslova preložiť ako ten, kto miluje extrémy. Tento pojem označuje organizmy žijúce v extrémnom prostredí. Spomeňme si ešte slovo filologos, čo v preklade znamená milovník štúdia a literatúry, pričom filológia označuje vedu o národných jazykoch a literatúrach.

Záťaž pri cvičení: V prípade učenia sa to znamená nemať na seba neprimerane vysoké alebo neprimerane nízke nároky. Kľúčové sú pravidelnosť a racionalita. Počas skúškového obdobia je užitočné mať na zreteli, že človek zabúda najviac v priebehu prvých 24 hodín. Na základe toho je možné povedať, že pokiaľ ste si dané učivo osvojili týždeň pred skúškou, tak je prínosné si učivo opakovať celý týždeň a opakovaniu sa venovať každý deň hodinu. Menej vhodný spôsob je venovať sa opakovaniu učiva sedem hodín deň pred skúškou, pretože mozog je najlepšie zaťažovať pravidelnejšie a menšími dávkami informácií. V tomto smere je veľmi užitočná a účinná technika Pomodoro. Jedno tzv. Pomodoro je vlastne jednotkou úsilia, resp. času, a predstavuje úsek trvajúci 25 minút, pričom po každom Pomodore nasleduje krátka prestávka. To znamená, že každých 25 minút intenzívneho učenia je prínosné oddeliť od seba krátkou niekoľkominútovou prestávkou, pričom po štyroch jednotkách študijného úsilia je dobré mať aspoň štvrť hodiny trvajúcu prestávku. Zaujímavosťou je, že túto veľmi populárnu metódu časového manažmentu vynašiel práve vysokoškolský študent.

Kniha v rozšírenom vydaní vyšla vo vydavateľstve UK Veda v Bratislave v roku 2025. Úryvok je publikovaný bez citácií literárnych zdrojov.

---

Súťažná otázka

Ak nám do 31. augusta 2025 pošlete správnu odpoveď na otázku:

Akú metódu časového manažmentu vynašiel istý vysokoškolský študent?

zaradíme vás do žrebovania o rozšírené vydanie knihy Attilu Balogha: Ako študovať na vysokej škole? z vydavateľstva UK Veda.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta 8A, 811 04 Bratislava.