Metód, ktorými možno z nepitnej vody urobiť pitnú, je niekoľko. Patrí k nim aj reverzná osmóza. Napriek našim zásobám kvalitnej prírodnej vody sme na túto metódu niekedy odkázaní.
To, že kvalita vôd našich prírodných zdrojov je vo všeobecnosti dobrá, je pravda. Slovensko je však geologicky pestrá krajina, takže existujú rozdiely v kvalite zdrojov pitnej vody. Tie nateraz zväčša neprekračujú hranicu, ktorá by vyžadovala jej čistenie veľmi sofistikovanými metódami. Napriek tomu sa to však stáva, ako ukazuje rozhovor (pozri Kontaminované dedičstvo), ktorý upozorňuje na problémy s pitnou vodou na južnej strane Nízkych Tatier. V ňom bola aj zmienka o možnosti ich čistenia reverznou osmózou (RO).
Osmóza
Keďže reverznú osmózu používajú u nás tisíce malých používateľov, je dobré vysvetliť jej názov. Pre mnohých je asi aj ťažko zapamätateľný, no nie je na ňom nič zložité. Slovensky znamená spätnú, teda obrátenú osmózu. Na pochopenie RO je preto potrebné pripomenúť si tú normálnu.
Predstavme si nádobu, do ktorej nalejeme destilovanú vodu a následne roztok chloridu sodného. Po čase aj bez miešania vznikne homogénny roztok. Teraz si skúsme túto nádobu vertikálne rozdeliť polopriepustnou membránou s otvormi, ktoré prepustia iba čistú vodu, no nie soľ (presnejšie hydratované ióny sodíka Na+). Následne do jednej časti nalejeme vodu a do druhej slaný roztok. Tu sa uplatní ten istý princíp ako v prvom prípade, ktorým je snaha o vyrovnanie koncentrácie soli na oboch stranách membrány. Molekuly vody preto začnú prechádzať cez membránu a zrieďovať slaný roztok. Podobný výsledok môžeme očakávať aj v prípade, ak na opačné strany membrány nalejeme roztoky s rôznou koncentráciou, prípadne ak roztok chloridu sodného nahradíme roztokmi iných solí.
Reverzná osmóza
RO prebieha opačným smerom ako osmóza, čo znamená, že cez membránu putujú molekuly vody zo slaného roztoku do vody alebo do vody s menšou koncentráciou soli. Ak máme namiesto roztoku chloridu sodného roztok obsahujúci rôzne ióny, čo je prípad kontaminovaných vôd, prípadne aj morskej, reverznou osmózou môžeme získať výrazne čistejšiu vodu.
Kým osmóza prebieha samovoľne smerom k dosiahnutiu vyššej entropie, teda väčšej neusporiadanosti, obrátiť jej smer možno iba za cenu dodania energie. V tomto prípade musíme zvýšiť tlak na strane koncentrovanejšieho roztoku. Ten musí byť pomerne vysoký, pretože membrány schopné zachytiť ióny z vodného roztoku majú veľmi malý priemer.
Z čoho sú
Aby bola rýchlosť prietoku cez membrány RO postačujúca, musia okrem zadržiavania rozpustených látok vydržať aj vysoký tlak. Dnešné membrány sú výsledkom pomerne dlhého vývoja. Sú tvorené dvojvrstvovými polymérnymi štruktúrami, z ktorých jedna, hrubšia, je nosná a druhá, označovaná ako aktívna, je tenká. Nosnú časť tvorí dvojvrstva pozostávajúca z polysulfónu a polyesteru. Ide teda o pomerne komplikované sendvičové kompozitné štruktúry.
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saAutor ďakuje za poskytnuté vzorky pánovi Vlastislavovi Pokornému.
