Altajská paleokráska

Vedci prišli s novou metódou genetickej rekonštrukcie podoby. Môže poslúžiť aj kriminalistom.

Vchod do jaskyne Denisova, kredit Demin Alexej Barnaul

My, Homo sapiens, sapienti, sme v súčasnosti jediný ľudský druh na Zemi. V posledných miliónoch rokov je to však výnimočné, lebo od vzniku ľudského rodu Homo pred 2,5 až 3 miliónmi rokov, pravdepodobne z určitého druhu australopiteka, boli takmer vždy na svete viaceré ľudské druhy. Ešte pred zopár desiatkami tisíc rokov žili popri sapientoch aspoň dva ďalšie – človek neandertálsky (Homo neanderthalensis, neandertálci) a stále záhadní denisovania. Príbeh denisovanov sa začína v roku 2008 objavom kosti prsta pračloveka v jaskyni Denisova na juhu sibírskeho pohoria Altaj (Rusko). Nazvali ju fosília Denisova 3. Podľa DNA patrila mladej žene, vtedy však z neznámeho druhu Homo. Nebola ani sapientka, ani neandertálka, hoci jej druh mal spoločný pôvod s neandertálcami. V západnej Eurázii neandertálci po sebe zanechali niekoľkopercentnú stopu v DNA sapientov. Denisovania ešte väčšmi ovplyvnili DNA sapientov v juhovýchodnej Ázii a západnej Oceánii.

Zrekonštruovaná podoba mladej denisovanky pri pohľade spredu. V tomto prípade ešte išlo o predbežnú verziu, kredit Maayan Harelová.

Čakanie na vedecký krst

Denisovanov poznáme iba z mála fosílií. Popri Denisova 3 sú to moláre (zuby, tzv. stoličky) dospelých mužov Denisova 4 a 8 a Denisova 2 inej dievčiny. Denisova 3, 4 a 8 majú 30-tisíc až 50-tisíc rokov, keď už denisovania mohli koexistovať s neandertálcami aj sapientmi, Denisova 2 vyše 100-tisíc rokov, keď žili iba s neandertálcami. K denisovanským fosíliám najnovšie patrí sánka Sia-che z budhistického svätostánku v severovýchodnom Tibete z jaskyne Paj-š‘-ja v čínskej provincii Kan-su, ktorá je stará vyše 160-tisíc rokov. Jej bielkovinový profil totiž zodpovedá denisovanskému. Kuriozitou je fosília Denisova 11, úlomok končatiny. Patrila dievčine-krížencovi denisovana a neandertálky. To všetko však ešte nestačí na zadefinovanie denisovanov ako ďalšieho ľudského druhu. Niektorí vedci už pre nich používajú buď meno Homo denisova, alebo Homo altaica, iní poddruhové Homo sapiens denisova. Väčšina odborníkov však zostáva pri ich pracovnom mene podľa jaskyne, v ktorej sa našli ich ostatky. Takto to zrejme potrvá, kým nové výskumy neprinesú dostatok ďalších fosílnych kostí, osobitne z lebky, chrbtice a končatín.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 11/2019. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Zdeněk Urban