Kameňolom neďaleko marockého pobrežia Atlantického oceánu vydal nedávno zaujímavé tajomstvá. Našli sa v ňom fosílie, ktoré očividne patrili spoločnému predkovi sapientov, neandertálcov a denisovanov. Najstaršie známe fosílie priraďované nášmu druhu Homo sapiens (sapienti) majú viac ako 300-tisíc rokov. Našli sa v púštnej oblasti Džebel Irhúd približne… pokračuj
Nová analýza fosílií jedinca druhu Sahelanthropus tchadensis výrazne podporila teóriu o pohybe na dvoch nohách. Podľa výsledkov sa na dvoch nohách chodilo už na úsvite ľudskej evolučnej línie. Fosílie tvora Sahelanthropus tchadensis (doslova sahelský človek čadský) objavil v roku 2001 tím paleoantropológa Michela Bruneta z… pokračuj
Vykopávky v juhovýchodnom Anglicku odhalili dôkazy dosiaľ najstaršieho spoľahlivo doloženého systematického využívania ohňa praľuďmi. Medzi kľúčovými faktormi, ktoré v praveku utvárali to, čo nazývame naša ľudskosť (vrátane našich v pomere k telu veľkých mozgov a rozvoja sociálnych vzťahov a štruktúr), nesporne patrí aj využívanie ohňa.… pokračuj
Nové výskumy v Etiópii odhalili pozostatky dosiaľ neznámeho pravekého príbuzného ľudstva. Žil vedľa našich najstarších známych priamych predkov. Odkiaľ sme sa vzali? V skratke: z Afriky. Naša evolučná línia sa tam podľa analýz DNA rozišla s líniou šimpanzov pred 7 až 9 miliónmi rokov. Na bližšom konci tohto rozpätia je… pokračuj
Medzinárodný tím antropológov, biológov a historikov identifikoval rodovú a genetickú variabilitu v rámci druhu Paranthropus robustus. P. robustus bol druh australopiteka, ktorý žil v južnej Afrike približne pred 1 až 3 miliónmi rokov. Keďže DNA sa vo fosíliách dobre nezachováva, nie je jasné, či druhy… pokračuj
Nové pozorovania troch druhov ľudoopov v ich prírodnom prostredí podporili názory sociobiológov o hlbokom evolučnom základe toho, čo voláme ľudskosť, a priblížili rôzne spôsoby dorozumievania sa medzi našimi evolučne príbuznými druhmi. Najbližší živočíšni príbuzní ľudského rodu Homo vrátane nášho druhu Homo sapiens sú dve skupiny… pokračuj
Kto boli denisovania a prečo doteraz nemajú vedecké meno? A aké prekvapenie priniesol rozbor DNA nájdenej fosílie? Sánka pračloveka zachytená v rybárskej sieti neďaleko Taiwanu výrazne obohatila poznatky o naďalej záhadných súčasníkoch neandertálcov a našich predkov sapientov. Pred viac ako poldruha desaťročím nálezy z jaskyne… pokračuj
Neandertálci a ich predkovia mali s nami spoločné nielen gény. Koexistencia našich predkov s inými ľudskými druhmi na Blízkom východe presahovala občasné styky. Génovú výmenu medzi nimi sprevádzala aj kultúrna výmena. Dekódovanie DNA a všeobecne genetické analýzy moderných i pravekých ľudí vyvolali v ostatnom čase… pokračuj
Dekódovanie genómov siedmich jedincov druhu Homo sapiens, ktorí kedysi žili na území súčasného Nemecka a Česka, potvrdilo, že patrili k malej izolovanej populácii a niektorí mali medzi sebou rodinné väzby. Keby sme mali v krátkosti vyjadriť najstarší paleoantropologický pôvod nás Európanov kaukazského typu, mohlo by… pokračuj
Predĺžené detstvo, ktoré je typickým znakom ľudského vývoja, možno vznikalo už v dávnej minulosti. U jedného z prvých známych zástupcov rodu Homo sa v detstve vyvíjali zuby pomaly ako u človeka a až potom došlo k prudkému rastu ako pri šimpanzoch. Fosília približne 11-ročného jedinca… pokračuj
