Astrobiológia a susedné planéty

Horniny na Marse obsahujú organické látky, hoci nie je známe, či sú biologického pôvodu. Život na Venuši sa však javí ako nepravdepodobný.

Venuša je peklo s drvivým tlakom, Mars Arktída s extrémnym podtlakom. Na povrchu oboch planét nepretrvá kvapalná voda, nevyhnutná pre pozemský typ života. Na Venuši to život v podstate vylučuje. Na Marse však zmeny sklonu jeho rotačnej osi a tvaru i sklonu roviny jeho obežnej dráhy okolo Slnka opakovane vedú k otepleniu. Terén Marsu svedčí o dlhom období tepla a vlhka pred viac ako tromi miliardami rokov, keď sa na Zemi rozvíjal skorý život. V horninách Marsu sa našli mnohé organické látky. Život azda vznikol aj tam a mohol zanechať fosílie. Možno dodnes existuje chránený pod povrchom.

Rozdiely a podobnosti

Zem susedí smerom k Slnku s Venušou približne v dvoch tretinách vzdialenosti Slnko – Zem, v smere od Slnka s Marsom asi v 1,5-násobku tejto vzdialenosti. Venuša sa k nám približuje na 38 až 40 miliónov km, Mars na 55,8 milióna km. Venuša má 0,95 polomeru a 0,82 hmotnosti Zeme, Mars iba 0,53 a 0,107. Venuša je hustá takmer ako Zem, Mars iba do dvoch tretín.

Venuša sa otáča pomalšie (okolo svojej osi za 243 dní) a opačne (z východu na západ) než Zem. Okolo Slnka obehne za 224,7 dňa. Mars rotuje iba o 37,5 minúty pomalšie než Zem a okolo Slnka obehne za 687 dní. Sklon jeho rotačnej osi vytvára ročné obdobia a mení sa výraznejšie než sklon zemskej rotačnej osi, čo vedie k extrémnym výkyvom klímy na Marse. Atmosféru oboch planét tvorí z viac ako 95 % oxid uhličitý. Na Venuši je hustá (tlak je 92-krát vyšší než na povrchu Zeme), na Marse riedka (0,006-násobok tlaku na Zemi). Teplota na povrchu Venuše dosahuje 464 °C, na Marse priemerne −60 °C (pri rovníku v lete až 35 °C).

Hľadanie na Marse

Pre hľadanie známok života na Marse sú kľúčové analýzy hornín na jeho povrchu, najmä tam, kde terén nesie stopy dávneho výskytu kvapalnej vody. Zbierajú ich rovery (robotické prieskumné vozidlá) NASA Curiosity, od roku 2012 v kráteri Gale, a Perseverance, od roku 2021 v kráteri Jezero.

Vzorky odobraté Perseverance mala vyzdvihnúť a dopraviť na Zem misia NASA/ESA Mars Sample Return (MSR). Rozpočtové škrty najmä v NASA to však odsunuli na neurčito. No len všestranné analýzy v pozemských laboratóriách určia, či nájdené organické látky vznikli biologicky alebo nebiologicky. Zatiaľ sme však odkázaní na rovery. Dve najnovšie štúdie preto vznikli na základe údajov, v prvom prípade z Curiosity, v druhom z Perseverance.

Organické látky na Marse

Prvú štúdiu uverejnil tím Amy Williamsovej z Floridskej univerzity v Gainesville (USA) v časopise Nature Communications. Rover Curiosity odobral vzorky z ílovcových pieskovcov na lokalite Knocfarril Hill v kráteri Gale, datovaných do obdobia spred 3,5 miliardy rokov. Tamojšie ílovce sú jazerné sedimenty zo stojatej vody, pieskovce sedimenty z tečúcej vody jazerných prítokov. Vzorky rozpustili v palubnom laboratóriu v špeciálnom kúpeli a analyzovali. Obsahovali dosiaľ najrozmanitejší súbor organických látok na jednom mieste Marsu. Sedem z nich sa zatiaľ nenašlo inde na Marse ani na Zemi v meteoritoch z Marsu. Niektoré patria k stavebným kameňom pozemského života. Identitu organických látok odhalili analýzy plynov po zohriatí roztoku. Podľa všetkého ide o časti väčších organických molekúl.