Najstaršie známe ľudské múmie zrejme nevznikli pri Níle, ale v juhovýchodnej Ázii, a o sedem tisícročí skôr než egyptské. Podľa tímu archeologičky Hsiao-chun Hungovej z Austrálskej národnej univerzity v Canberre lovci a zberači od južnej Číny po Indonéziu pred 12- až 4-tisíc rokmi zväzovali mŕtvych do skrčenej polohy a celé mesiace ich… pokračuj
Voda je nevyhnutnou podmienkou existencie života na Zemi. Jej množstvo sa v čase nemení: dinosaury pred miliónmi rokov pili tú istú vodu, ktorú pijeme v súčasnosti. Je to možné preto, lebo ekosystém našej planéty funguje ako gigantický destilačný systém poháňaný energiou Slnka, počas ktorého sa voda zbavuje nečistôt… pokračuj
Januárová séria viac ako 1 200 zemetrasení pri gréckom ostrove Santorini odkryla, že ikonická egejská kaldera a neďaleká podmorská sopka Kolumbo môžu čerpať z jedného hlbšieho magmatického rezervoára. Analýza otrasov a deformácií povrchu medzi júnom 2024 a februárom 2025 ukazuje najprv jemné dvíhanie Santorini, potom 27. januára prudký nárast… pokračuj
Tri sviečky rôznych výšok umiestnené v uzavretej nádobe zhasínajú v dvoch prípadoch v opačnom poradí – raz od najvyššej po najnižšiu a inokedy naopak. V oboch prípadoch pritom zohráva hlavnú úlohu ten istý plyn. Čo teda spôsobuje rozdiel? Videonávod týchto experimentov, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na webovej stránke video.matfyzjein.sk/experimenty.… pokračuj
Vodomerky sa po hladine prechádzajú vynaliezavou mechanikou. Rhagovelia obesa má na nohách strapcovité vejáre, ktoré sa pri dotyku s vodou rozvinú a pri zdvihnutí sklapnú. Nehýbu nimi svaly – všetko riadia kapilárne sily ako pri štetci, ktorého štetiny sa vo vode poodeľujú a po vytiahnutí sa stiahnu do… pokračuj
Hoci je bodka najmenším interpunkčným znamienkom, používatelia s ňou mávajú nemalé starosti. V našom príspevku sa budeme venovať jej rozličným funkciám v texte, ako aj tomu, v akých pozíciách sa najčastejšie vyskytuje. Ukážeme si tiež, čo sa v súčasnosti v súvislosti s bodkou používateľom javí… pokračuj
Ako funguje vývoj nových liekov, existujú fyzikálne pravidlá prírody, ktoré zatiaľ nepoznáme, a prečo nás evolúcia naprogramovala neprakticky pre 21. storočie? Vďaka vede rozumieme svetu o niečo viac a vo vedeckom podcaste s názvom Zvedavosť rozprávajú slovenskí vedci a vedkyne o tom, čo sa v ňom vlastne deje.… pokračuj
Prichádza podujatie, ktoré búra bariéry medzi vedeckou komunitou a širokou verejnosťou. Týždeň vedy a techniky v roku 2025 opäť otvára dvere poznaniu. Pozývame vás na jeho 22. ročník, ktorý prinesie týždeň inšpiratívnych prednášok a konferencií, interaktívnych workshopov, experimentov a panelových diskusií s odborníkmi. Prelomové inovácie… pokračuj
Experimenty spochybňujú, odkiaľ na Encelade pochádzajú zlúčeniny naznačujúce možnosť existencie života. Hoci sonda Cassini (2004 – 2017) v gejzíroch pri južnom póle tohto mesiaca Saturnu našla organické zlúčeniny – stavebné kamene života –, vedci naznačujú, že časť z nich mohla vzniknúť priamo na povrchu. V štúdii publikovanej v Planetary… pokračuj
Devätnásťročný Adam Kovalčík sa venuje vývoju novej metódy, ktorá by mohla nájsť uplatnenie pri výrobe rôznych liečiv vrátane antivirotík. Za svoj výskum získal hlavnú cenu v prestížnej projektovej súťaži stredoškolákov Regeneron ISEF 2025 v USA, kam postúpil z domáceho Festivalu vedy a techniky AMAVET. Rozprávali sme sa s ním o jeho výskume aj… pokračuj
