Kornel Chyzer

Lekár skúmajúci prírodu V tomto roku si pripomíname 110. výročie smrti významného zemplínskeho lekára a prírodovedca Kornela Chyzera. Kornel Chyzer sa narodil 4. januára 1836 v Bardejove. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v rodisku, dokončil ich v Košiciach a napokon v Temešvári, kde aj maturoval. Nasledovalo štúdium… pokračuj

Jubilujúca bezdrôtová vernosť

Ešte pred desaťročiami sme o vzájomnom prepojení počítačov iba nesmelo snívali, no od čias zrodu internetu je to už bežná realita. A keď sa objavila bezdrôtová sieť, ktorá priniesla slobodu od všadeprítomných sieťových káblov, začal sa meniť aj spôsob života. V čom tkvie tajomstvo tejto… pokračuj

Sladká voda z morskej vody

V mnohých suchých pobrežných oblastiach sa odparovaním z oceánu denne stráca veľké množstvo čistej sladkej vody. Táto situácia viedla vedcov z Národnej singapurskej univerzity k vytvoreniu nového hydrogélu, ktorý veľmi efektívne zachytáva vlhkosť z morského vzduchu a potom ho uvoľňuje v podobe pitnej vody. Tím… pokračuj

Elektrina po novom

Vedci zo Severozápadnej univerzity (USA) a z Kalifornskej technickej univerzity vyrábajú elektrinu jednoduchým prúdením vody cez extrémne tenké vrstvy lacných kovov vrátane železa, ktoré oxidovali. Tieto fólie predstavujú úplne nový spôsob výroby elektrickej energie a mohli by sa použiť na vývoj nových foriem udržateľnej výroby… pokračuj

Ultratenké, no šikovné

Nositeľné rozhranie človek-zariadenie môže okrem iného zhromažďovať a ukladať dôležité zdravotné informácie o nositeľovi. Nevýhodou je, že súčasné modely sú objemné a nepohodlné a nedokážu zvládnuť viac funkcií naraz. Tím vedcov pod vedením docenta strojného inžinierstva Cunjianga Yua z Houstonskej univerzity v americkom Texase však… pokračuj

(Takmer) neviditeľné zlato

Britskí vedci z Leedskej univerzity vyrobili doteraz najtenší plátok zlata – jeho hrúbka je iba dva atómy. Vynález sa môže v budúcnosti využiť v medicíne i v priemysle. Najnovší výsledok výskumníkov s hrúbkou 0,47 nanometra (miliardtina metra) je asi 100 000-krát tenší ako ľudský vlas.… pokračuj

Žmurkneš a vidíš

Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu vytvorili prototyp alternatívy kontaktných šošoviek, ktoré môžu automaticky prepínať medzi zaostrovaním na blízke alebo vzdialené objekty detekciou pohybov očí nositeľa. Stačí, keď ich nositeľ jednoducho dvakrát žmurkne a objektívy sa priblížia alebo oddialia. Vedci najskôr zmerali elektrookulografické signály… pokračuj

Krajina na dotyk

Laserové skenovanie sa v súčasnosti považuje za najmodernejšiu metódu diaľkového prieskumu Zeme. O tejto technológii sme sa rozprávali s Michalom Gallayom z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Moderná technika vstúpila do všetkých odvetví ľudského života. Čím obohatila geovedy, konkrétne geografiu? Modernizácia súčasnej geografie súvisí predovšetkým… pokračuj

Rastúci grafén

Podľa vedcov z viacerých čínskych inštitúcií môže depozícia grafénu z pár kvapalnej medi viesť k rýchlosti rastu jeho jediného zárodku až rýchlosťou 79 mikrometrov za sekundu. Kvapalná meď má totiž výborné katalytické schopnosti vďaka prítomnosti voľných elektrónov. Grafén je pri raste na hladkom povrchu kvapalného… pokračuj

Veda v divadle II.

Slovenská akadémia vied bude pokračovať v projekte Veda v divadle už od septembra. Umenie je veda… aj veda je umenie. V duchu tohto slovného spojenia odštartovala akadémia v spolupráci s Divadelným ústavom v júni tohto roka nový projekt Veda v divadle. Formou diskusií sa chcú vedci v umeleckom priestore priblížiť verejnosti… pokračuj