Somár, ťahúň civilizácie

Od ťahania mezopotámskych vojnových vozov až po mletie obilia v stredoveku – somáre niesli na svojich chrbtoch civilizáciu. Podľa molekulárneho archeológa Ludovica Orlanda z Centra antropobiológie a genomiky vo francúzskom Toulouse boli somáre domestikované približne pred 7 000 rokmi vo východnej Afrike – asi 3… pokračuj

Od háďatka k diagnostike

V súčasnosti sa intenzívne hľadajú nové biomarkery, ktoré umožnia včasnú diagnostiku prítomnosti nádorového tkaniva. Medzi intenzívne študované biomarkery patria aj miRNA. V jadre každej bunky je v podobe DNA obsiahnutá celá genetická informácia, ale jednotlivé bunky v organizme využívajú vždy len určitú časť z celého… pokračuj

Oranžové potešenie

Nechtík lekársky je aromatická, nenáročná letnička obsahujúca vo svojich semenách špeciálnu mastnú kyselinu – kyselinu kalendovú, ktorú sa vedci zo Slovenskej akadémie vied usilujú pomocou metód metabolického inžinierstva produkovať v kvasinkách. Drobné oranžové hlavičky nechtíka lekárskeho (Calendula officinalis) zdobiace záhrady potešia naše zmysly nielen pohľadom,… pokračuj

Dokonalé paradoxy

Zaujímavou a jedinečnou skupinou našich húb sú drevokazné huby. V prírode ich nachádzame veľmi často. Umožňujú kolobeh minerálov a živín, no napádajú aj živé stromy a spôsobujú ich odumieranie. Väčšina je nejedlá, no niektoré z nich sú veľmi chutné a obľúbené. Drevokazné huby rastú na… pokračuj

Zdravá chôdza

Možno to o mne viete, možno nie – rád behávam a keď nebežím, tak aspoň kráčam. Týždenne zabehnem asi 40 až 60 kilometrov, v priemere spravím 15-tisíc krokov denne. Ľudia mi občas vravia, že je to extrém. Odhliadnuc od to, že nie je – sú… pokračuj

Červy s vôňou mäsa

Niektoré druhy hmyzu sú ekologickou náhradou iných živočíšnych bielkovín, pretože na ich chov sa spotrebuje menej pôdy a vody. Mnohým ľuďom sa však predstava chrúmania hmyzu veľmi nepozdáva. Nie je veľa ľudí, ktorí by boli ochotní usmažiť si cvrčkov a zjesť ich, tvrdí biologická antropologička… pokračuj

James Lovelock a živá planéta

Dňa 26. júla tohto roku zomrel James Lovelock – anglický vedec, vynálezca, environmentalista, futurológ, spisovateľ a autor hypotézy Gaia, podľa ktorej môžeme planétu Zem považovať za živý organizmus. Veda bola kedysi doménou aristokratov so zabezpečeným živobytím a dostatkom voľného času, počas ktorého sa mohli venovať… pokračuj

Dlhý vek kráľovien

Pre mravčie kráľovné môže byť tajomstvom dlhého života blokátor inzulínu, ktorý si samy vyrábajú. Zvieratá, ktoré vynakladajú veľa energie na rozmnožovanie, obetujú nejaký čas zo svojho života. Mravčie kráľovné však produkujú milióny vajíčok a žijú mimoriadne dlho v porovnaní s robotnicami, ktoré sa nerozmnožujú. Keď… pokračuj

Prečo ľudia rozprávajú

Ľudia dokážu dobre ovládať svoj hlas nie vďaka tomu, čo majú v hrdlách navyše, ale vďaka tomu, čo im chýba. Ľudia majú hlasivky, svaly v hrtane, ktoré vibrujú a vytvárajú zvuk. Na rozdiel od ostatných primátov však nemajú malé kúsky tkaniva nad hlasivkami, ktoré sa… pokračuj

Márne hľadanie repelentov

Pokusy zabrániť komárom v prenasledovaní ľudí zablokovaním ich čuchu zlyhávajú. Pri väčšine živočíchov dokážu jednotlivé nervové bunky v čuchovom systéme rozpoznať iba jeden typ pachu. Neuróny komárov Aedes aegypti ich však dokážu rozoznať viac. Ak stratia schopnosť detegovať jeden ľudský pach, naďalej môžu zachytiť iné.… pokračuj