Vynachádzavé čmele

Čmele sa pri budovaní letných kolónií výrazne spoliehajú na peľové zdroje, ktoré sú pre ne základnými živinami. Vedci zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu spozorovali, že čmele majú vlastnú stratégiu na zvládanie nepravidelného sezónneho kvitnutia – dokážu oklamať rastliny, aby skôr kvitli. Keď majú… pokračuj

Bozky od anjela

Niektorí pokladajú pehy za ozdobu tváre, iní sa za ne hanbia. Nejedna mama utešuje svoje trápiace sa dieťa, že pehy sú bozky od anjela. Povedzme si to hneď na začiatku – pehy samy osebe nie sú nebezpečné, skôr ide pre niekoho o nepríjemný kozmetický problém.… pokračuj

Chladenie ušami

Vďaka Charlesovi Darwinovi vieme, že rozmanitosť prírody má svoje opodstatnenie – ide o rôzne odpovede na otázku, ako v danom prostredí čo najlepšie prežiť a posunúť svoj genetický kód ďalším generáciám. Fyzik sa nepýta, na čo je elektrónu dobrý spin – takáto otázka je nezmyselná.… pokračuj

Liečivé huby

Ešte nedávno prevládal názor, že huby nemajú žiadnu výživovú hodnotu a ako potravina sú pre človeka bezcenné. No ich liečivé účinky sú známe odpradávna. Vedeli o nich už v antickom Grécku alebo v Indii. Najmä v Ázii sa huby používajú na liečenie rôznych chorôb takmer… pokračuj

Unikátny migrant

Pohľad na niečo neobvyklé v prírode zaujme nejedného z nás. Platí to najmä pre živé organizmy, ktoré svojím sfarbením a najmä zvláštnymi farebnými vzormi vzbudia našu pozornosť. Medzi živočíchy so zaujímavým sfarbením a fantastickou kresbou najmä na krídlach patria predovšetkým motýle. Jedným z nich je… pokračuj

Záhada putovania

Doteraz sa predpokladalo, že keď sa kosatka dravá (Orcinus orca) vykŕmi v Arktíde či Antarktíde, putuje do teplejších častí oceánu, aby v ňom ďaleko od prirodzených nepriateľov úspešne priviedla na svet potomstvo. Morský ekológ Robert Pitman z Inštitútu pre morské cicavce v Oregone so svojimi… pokračuj

Pokles diverzity rastlín

V lesoch Európy miznú vzácnejšie druhy rastlín na úkor tých hojnejšie rozšírených. Tento vývoj môže súvisieť so zvýšenou depozíciou dusíka. Zistil to medzinárodný tím vedcov združený okolo iniciatívy forestREplot. Vedci analyzovali rozsiahlu databázu až 50 rokov starých opakovaných záznamov zalesnených plôch zo 68 lokalít po… pokračuj

Riasa z Ostravy

Ostravské haldy sú dlhodobo výborným miestom na štúdium biodiverzity. Práve tu našla mladá litovská vedkyňa Dovile Barcytėová, ktorá študuje na Katedre biológie a ekológie Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity, výnimočnú vzorku. Podarilo sa mi izolovať zelenú bičíkatú riasu, ktorá je fylogeneticky úzko spätá s druhom Chlamydomonas… pokračuj

Najpravdepodobnejší pôvod

Na základe súčasných poznatkov sú renomovaní virológovia sveta presvedčení, že SARS-CoV-2 je prírodného pôvodu a vznikol bez úmyselného zásahu človeka. Na pochopenie možného pôvodu SARS-CoV-2, ktorý spôsobil pandémiu COVID-19, je potrebné poznať jeho genetické vlastnosti. Tie boli získané osekvenovaním vírusového genómu a porovnaním nukleotidových a… pokračuj

Hluk určuje smer

Najnovšia vedecká štúdia vrhá nové svetlo na dynamiku správania sa kolektívneho pohybu rýb. Medzinárodný interdisciplinárny tím ekológov, fyzikov a matematikov z Austrálie, Indie a Veľkej Británie spojením schopností svojich vedeckých disciplín integrovať experimenty s počítačovými simuláciami a analýzami vážnym spôsobom spochybnil štandardnú teóriu, že živočíchy… pokračuj