Význam vedy a využitia jej výsledkov je pre existenciu ľudstva nepopierateľný. Počet kandidátov na ocenenie Nobelovou cenou každý rok rastie a Švédska kráľovská akadémia vied má tak čoraz ťažšiu úlohu. Prinášame jej tohtoročné ocenenia za fyziku, chémiu a fyziológiu alebo medicínu. Spolu s menami ocenených vedcov uviedla Švédska kráľovská… pokračuj
Plesne sú bežnou súčasťou života. Darí sa im dobre vo vlhkom prostredí s dostatočnou výživou. Často sa objavujú na potravinách, ale nájdeme ich aj v domoch s väčšou vlhkosťou. Rozmnožujú sa pomocou spór. Keď sa spóra dostane do priaznivého prostredia, začne rásť a meniť sa na pleseň. Ľudský… pokračuj
Keď sa začali objavovať prvé informácie o tom, že črevné baktérie dokážu ovplyvňovať ľudský mozog, na tvárach mnohých odborníkov sa objavil široký úsmev. Črevo predsa nekončí v lebečnej dutine. A predsa sú usilovní obyvatelia čreva obdarení schopnosťami, o ktorých už v súčasnosti málokto pochybuje. V Spojených štátoch amerických žijú dve… pokračuj
V našej prírode sa stretneme s veľkým počtom najrôznejších druhov húb. Mnohé z nich sú veľmi hojné a hubár sa s nimi stretáva takmer všade, iné sú vzácne a vyskytujú sa len v niektorých oblastiach. Takéto huby je potrebné chrániť. Možno to mnohých hubárov prekvapí, ale aj v našom právnom systéme je zakotvená… pokračuj
Na území Slovenska v súčasnosti pravidelne hniezdi päť druhov sokolov, najväčším z nich je sokol rároh. Zároveň za posledné dve desaťročia prešiel azda najvýraznejšou zmenou hniezdneho prostredia i zloženia potravy. Sokol rároh (Falco cherrug) sa na území Európy zaraďuje do kategórie ohrozených druhov, dokonca na Slovensku takmer… pokračuj
Neurovedkyňa Elizabeth Gouldová z Princetonskej univerzity a jej kolegovia zistili, že obézne myši preukazujú známky zníženého výkonu mozgu. Na rozdiel od myší s normálnou hmotnosťou majú väčší problém ujsť z bludiska a pamätať si, kde sa nachádza konkrétny objekt. Na nervových bunkách sa nachádzajú mikroskopické hrbolčeky… pokračuj
Keď príde na písanie ďakovných listov, výhovorky sa začnú rýchlo kopiť. Neraz ide o obavu, že to bude znieť banálne alebo otrepane. Najnovší výskum profesora Nicholasa Epleyho z University of Chicago Booth School of Business a Dr. Amity Kumarovej z Texaskej univerzity v Austine zistil, že ľudia značne… pokračuj
Potvrdzuje sa, že rastliny majú istý nervový systém. Biológovia objavili, že keď je list ohrozený, varuje ostatné listy použitím podobných signálov ako živočíchy. Živočíšne nervové bunky spolu hovoria pomocou aminokyseliny zvanej glutamát, ktorý po vypustení vzrušenou bunkou pomáha odštartovať vlnu iónov vápnika v susediacich bunkách.… pokračuj
Analýza DNA z úlomku kosti potvrdila existenciu prvej známej dcéry neandertálskej matky a otca denisovana. žila pred približne 90-tisíc rokmi. Pri skúmaní evolúcie anatomicky moderných ľudí z nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný), čiže sapientov, a ostatných druhov z ľudského rodu Homo sa dlho využívali… pokračuj
Ako dlho sa vyvíjali embryá dinosaurov, z ktorých sa vyvinuli súčasné vtáky? Je vôbec možné, aby súčasná veda dokázala rozlúsknuť tento tvrdý prehistorický oriešok? Slovensko-americký tím ponúka riešenie vo vedeckom časopise Scientific Reports. Spôsob rozmnožovania významne ovplyvňuje rozšírenie i prežitie každého organizmu. Medzi najúspešnejšie spôsoby… pokračuj
