Modráčik obyčajný je drobný motýľ, ktorý je vďaka svojmu sfarbeniu počas letu dosť nápadný. Pri potulkách v prírode, na odlesnených miestach, lúkach, popri cestách či chodníkoch si často môžeme všimnúť útleho modrého až fialovomodrého lesklého motýľa. Ide o modráčika obyčajného (Polyommatus icarus). Na Slovensku sa… pokračuj
Je ťažké predstaviť si tínedžera, ako si na všetko pýta schválenie od mamy. V rodinách pestrofarebného spevavca zebričky austrálskej je to však úplne normálne. Nová štúdia ukazuje, že samčeky zebričky austrálskej (Taeniopygia guttata) sa lepšie naučia melódiu ich otca, ak sa matka nafúkne, čím signalizuje… pokračuj
Paleontológovia z berlínskeho Múzea histórie prírody objavili vo fosílii vyhynutého predka korytnačiek až 240 miliónov rokov starý prípad rakoviny. Datujú ho do obdobia triasu. Fosília s rakovinou je najstarší známy príklad rakoviny v skupine, ktorá zahŕňa cicavce, vtáky a plazy, oznámili výskumníci v recenzovanom časopise… pokračuj
Príroda je nekonečná učiteľka a inšpirátorka. Potvrdzujú to aj vedci z janovského Istituto Italiano di Tecnologia, ktorí sa nechali inšpirovať rastlinami a ich pohybom. Skúmali prirodzené mechanizmy, pomocou ktorých rastliny využívajú na pohyb svojich častí prepravu vody v bunkách, tkanivách a orgánoch. Ide o osmózu,… pokračuj
Skamenené kosti čudného dinosaura, ktoré boli objavené v roku 2013 na území argentínskej Patagónie, vedci konečne po šiestich rokoch popísali. Ide o úplne nový druh doteraz neznámeho tvora, ktorý dostal názov Bajadasaurus pronuspinax. Bylinožravec s dlhými ostňami na krku žil v období pred približne 140… pokračuj
S pojmom neandertálec sme sa už asi stretli všetci, najmä ako s preneseným označením hrubého, násilného a ťažkopádneho tvora. Neandertálci boli sprvoti vnímaní v úlohe predkov, neskôr poddruhu nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti). No ďalší výskum ukázal, že je to iný druh ľudského… pokračuj
Nová štúdia naznačuje, že neandertálci mohli byť schopní prebodnúť korisť špicatými oštepmi až zo vzdialenosti 20 metrov. Vedci vedia, že naši archaickí bratranci bodali korisť na krátku vzdialenosť. Predchádzajúce experimenty však naznačovali, že oštepy neandertálskeho štýlu – asi dva metre dlhé a pravdepodobne vážiace o… pokračuj
Čeľaď Alienopteridae je jedinou typicky druhohornou čeľaďou, ktorá prežila vymieranie na konci kriedy. Nasledujúci text je o objave medzinárodného tímu, o ktorom vedci z celého sveta informovali verejnosť v slovenskom časopise SAV Biologia. Niekedy sa môže zdať zložité správne vysvetliť prítomnosť či neprítomnosť jednotlivých znakov.… pokračuj
Od roku 2008 nebolo vodnú žabu Telmatobius yuracare vidieť vo voľnej prírode. Spôsobila to chytridiomykóza, plesňová choroba, ktorá devastovala populáciu žiab po celom svete. Zo strachu, že druh mohol vyhynúť, strávili niektorí vedci 10 rokov v bolívijských horských lesoch hľadaním tohto obojživelníka. Ich misia bola… pokračuj
Vedci podstatne zrevidovali chronológiu osídlenia Tibetskej náhornej plošiny zrejme ľuďmi z nášho druhu Homo sapiens (sapientmi). Boli tam oveľa skôr, ako sa myslelo. Nové vykopávky v lokalite Nwya Devu naznačili, že migrujúci sapienti prvý raz vstúpili do oblasti Tibetskej, resp. Čching-chajsko-tibetskej náhornej plošiny, neraz prirovnávanej… pokračuj
