Čo majú spoločné Antarktída, materské mlieko, Himaláje, veľryba a mrkva? Na prvom stupni základnej školy je správnou odpoveďou to, že sa v slovách nachádza písmeno a. Sofistikovanejšia odpoveď (alebo dôsledok vyprchania kľúčových vedomostí zo ZŠ a nutnosť zaloviť vo vodách vysokoškolských poznatkov) je, že sa v nich potvrdila… pokračuj
Tri sviečky rôznych výšok umiestnené v uzavretej nádobe zhasínajú v dvoch prípadoch v opačnom poradí – raz od najvyššej po najnižšiu a inokedy naopak. V oboch prípadoch pritom zohráva hlavnú úlohu ten istý plyn. Čo teda spôsobuje rozdiel? Videonávod týchto experimentov, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na webovej stránke video.matfyzjein.sk/experimenty.… pokračuj
Devätnásťročný Adam Kovalčík sa venuje vývoju novej metódy, ktorá by mohla nájsť uplatnenie pri výrobe rôznych liečiv vrátane antivirotík. Za svoj výskum získal hlavnú cenu v prestížnej projektovej súťaži stredoškolákov Regeneron ISEF 2025 v USA, kam postúpil z domáceho Festivalu vedy a techniky AMAVET. Rozprávali sme sa s ním o jeho výskume aj… pokračuj
V tomto čísle prinášame rozhovor s Lenkou Hrobárovou, autorkou vzdelávacieho projektu Skúmavka, ktorý pomáha ľuďom lepšie rozumieť vedeckým faktom. Čo vás motivovalo založiť si vedecký účet na sociálnej sieti Instagram? S nápadom odovzdávať ľuďom zaujímavé informácie som sa pohrávala už počas vysokej školy, no pomyselné škrtnutie zápalkou prišlo… pokračuj
Mikróby v ľudských črevách môžu podľa vedcov absorbovať per- a polyfluóralkylové látky (PFAS) patriace medzi toxické večné chemikálie. PFAS sú základnými zložkami výrobkov odolných proti vode alebo škvrnám (napr. nepriľnavých panvíc), spájajú sa však aj so zdravotnými problémami, ako sú vysoká hladina cholesterolu, oneskorený vývoj a niektoré druhy… pokračuj
Technologická spoločnosť Marathon Fusion zverejnila metódu premeny izotopu ortuti 198Hg na 197Au, najstabilnejšiu formu zlata. Zlato by vznikalo pri výrobe energie jadrovou fúziou – podľa simulácií by ho vznikli dve tony na gigawatt tepelnej energie ročne. Premena kovov na zlato bola dosiaľ demonštrovaná pomocou urýchľovačov… pokračuj
O písaní populárno-vedeckých článkov sme sa rozprávali s naším dlhoročným spolupracovníkom Karolom Jesenákom. Popularizácii vedy v časopise Quark sa venujete od roku 1997, teda takmer od jeho vzniku. Čo vás k nej viedlo a ako sa vaša motivácia vyvíjala v priebehu času? Môj prvý článok v Quarku bol o SiO2-aerogéloch, čo… pokračuj
V rámci novej rubriky s názvom Vedeckí influenceri vám ako prvý predstavíme zábavno-vzdelávací projekt Vedecké okienko, o ktorom sme sa rozprávali s jeho tvorcom Ivanom Gábrišom. Čo sa skrýva pod názvom Vedecké okienko? Ako tento projekt vznikol, ako sa vyvíja a čo je jeho cieľom? Pod názvom Vedecké okienko sa… pokračuj
Čo majú spoločné diabetici merajúci si hladinu cukru v krvi, potravinári hľadajúci stopy pesticídov v plodinách, vodohospodári kontrolujúci čistotu pitnej vody a environmentalisti sledujúci obsah ťažkých kovov v pôde? Všetci vychádzajú z práce, ktorej základy pomáhal budovať slovenský chemik Dionýz Ilkovič. Polarografia, ktorú objavil v… pokračuj
Umelá inteligencia je technológia definujúca aktuálne desaťročie a sprevádza nás na každom kroku – filtruje alebo aj píše naše e-maily, odporúča nám produkty a vo vede zasa bola témou Nobelových cien za fyziku a chémiu v roku 2024. Séria o využití počítačov vo vede sa… pokračuj
