O knižniciach a vesmíroch

V júlovom čísle Quarku sme písali o Babylonskej knižnici argentínskeho spisovateľa Jorgeho Luisa Borgesa obsahujúcej všetky možné knihy. Ide o natoľko zaujímavý koncept, že sa pri ňom oplatí zostať dlhšie. V Babylonskej knižnici sú knihy obsahujúce všetky postupnosti znakov ako písmená, medzery a interpunkčné znamienka.… pokračuj

Toxické knihy

Staré knihy môžu byť krásne, ale toxické. Obaly kníh z viktoriánskej éry sú niekedy farbené pigmentmi s toxickými ťažkými kovmi, napríklad olovom, chrómom a arzénom, ktorých koncentrácia môže presahovať bezpečné hodnoty. Je dôležité, aby si knihovníci uvedomovali tieto riziká, upozorňuje Leila Aisová z Lipscombovej univerzity… pokračuj

Tichá toxicita

Technologický pokrok ľudstva by bol nemysliteľný bez priemyselných chemikálií. Prvou organickou chemickou látkou syntetizovanou v laboratóriu bola kyselina šťaveľová, ktorá sa vyskytuje iba v živých organizmoch. Vyrobil ju v roku 1824 Friedrich Wöhler z kyanogénu. Dvesto rokov po prvej laboratórnej syntéze chemickej látky evidujeme v… pokračuj

Naháňačka za ďalším prvkom

Už o niekoľko rokov by do periodickej tabuľky mohol pribudnúť nový chemický prvok s poradovým číslom 120 s názvom unbinilium. Periodickú tabuľku prvkov zostavil a vo februári roku 1869 predstavil ruský chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev. Zoradil všetky dovtedy známe prvky podľa atómových hmotností (podľa počtu… pokračuj

Predčasná tajná prísada

Koncom 15. storočia alchymisti pripravovali lieky z tajných prísad. Jedným z nich bol aj Tycho Brahe, známy astronóm, ktorý mal v pivnici vlastné laboratórium na miešanie liekov. To však po jeho smrti v roku 1601 zaniklo. Vedci z Univerzity južného Dánska a Dánskeho národného múzea… pokračuj

Meď v zelenej

Vrchné časti mnohých našich kostolov a veží, tzv. helmice, majú pekné zelené sfarbenie. Na niektorých túto zelenú farbu strieda menej vábna hnedá alebo dokonca čierna. V prípade, že ich celý povrch má rovnomerné zelené sfarbenie, môžeme získať dojem, že ide o farbu. Zväčša sú to… pokračuj

Prečo chutí voda?

Keď chceme zriediť chuť, napríklad slanej polievky alebo sladkej limonády, pridáme vodu. V encyklopédii sa dozvieme, že voda je číra tekutina bez chuti či vône. A predsa všetci vieme, že voda doma chutí trochu inak ako tá v škole či na chate. Ako je to… pokračuj

Efektívne supravodiče

Pri hľadaní inovatívnych riešení na zlepšenie medicínskej diagnostiky a terapií sa ako vhodná ukazuje oblasť supravodivosti. Supravodiče sú materiály, ktoré vykazujú nulový elektrický odpor a vypudzujú magnetické polia, keď sú ochladené pod kritickú teplotu. Konvenčné supravodiče vyžadujú extrémne nízke teploty, často v rozsahu niekoľkých stupňov… pokračuj

Miniatúrne laboratórium

Vďaka biočipu sme v súčasnosti schopní analyzovať biochemické reakcie v ľudskom tele. O jeho vývoji a využití v medicíne sme sa rozprávali s Jaroslavom Katrlíkom z Chemického ústavu SAV, v. v. i. Čo je a čo nie je biočip? Biočip je malý kúsok upraveného substrátu,… pokračuj

Zlatý príbuzný grafénu

Grafén dostal nového bratranca – goldén. Vedcom sa podarilo vytvoriť plát zlata s hrúbkou len jedného atómu. Goldén umožní používať menej zlata v elektronike a chemických reakciách. Môže sa ukázať ako skvelý katalyzátor, pretože je oveľa úspornejší ako hrubšie trojrozmerné zlato, uviedol materiálový fyzik Lars… pokračuj