Bude, čo bolo?

Predstavte si svet, kde sa topia polárne ľadové pokrývky, hladina mora stúpa a atmosféra je naplnená približne 400 dielmi na milión (parts per million = ppm) oxidom uhličitým. Znie to povedome? Malo by. Práve v tom žijeme. No tento opis zodpovedá aj situácii na Zemi… pokračuj

Bobry menia klímu

Bobry vypúšťajú skleníkové plyny z permafrostu do atmosféry. To je záver nového výskumu predstaveného na výročnom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie. Vyššie teploty dovoľujú hlodavcom usadiť sa čoraz severnejšie. Pri svojich nových norách si stavajú priehrady, a tak vznikajúce záplavy roztápajú kedysi trvalo zmrznutú zem. Výskumníci… pokračuj

Agrofotovoltika a dve úrody

Pod stožiarmi s fotovoltickými článkami farmári pestujú poľnohospodárske plodiny. Poľnohospodársku pôdu považuje väčšina krajín za jedno zo svojich najväčších bohatstiev. Efektívne využívanie tejto pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín, zeleniny a niektorých druhov ovocia sa považuje za jeden z hlavných pilierov potravinovej sebestačnosti krajiny. V súvislosti… pokračuj

Pakobylka žije!

Nové genetické analýzy oficiálne preukázali, v čo dúfali mnohí entomológovia a environmentalisti: pakobylka Dryococelus australis žije. Tmavohnedý hmyz, prezývaný stromový homár, je nočné, nelietavé stvorenie a môže dorastať až do dĺžky 15 centimetrov. Živí sa čajovníkom, hustým kríkom nachádzajúcim sa na Ostrove lorda Howa v… pokračuj

Akvakultúra nasýti ľudstvo

Morská rybia farma s rozlohou Michiganského jazera môže zásobovať rybami celé ľudstvo. S rastúcim počtom obyvateľov sveta sa ľudstvo čoraz vo väčšej miere obracia na more ako na zdroj svojej obživy. Podľa údajov Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo OSN presiahla konzumácia rýb v roku 2016… pokračuj

Malé oteplenie, veľké dôsledky

V rámci nového experimentu sa ukázalo, že oteplenie Antarktického oceánu len o 1 až 2 °C, by viedlo k obrovským zmenám miestneho morského života. Gail Ashtonová z britského Antarctic Survey a Smithsonian Environmental Research Center priznala, že výsledky experimentu ju šokovali – pri oteplení len… pokračuj

Superhorúčavy na obzore

Horúčavy zosilňované vysokou vlhkosťou zvyknú v súčasnosti presahovať 40°C a treba s nimi počítať každý druhý rok. Ak sa celosvetová priemerná teplota zdvihne o 4 °C, mnohé časti sveta môžu pravidelne zasahovať superhorúčavy. Pri nich by teploty dosiahli až 55 °C. Spoločné výskumné centrum Európskej… pokračuj

Byť voči prírode pokornejší

Výsledky veľkého medzinárodného hydrologického projektu ukázali, že čas výskytu najväčšej povodne v roku v tej-ktorej krajine sa v mnohých oblastiach Európy posúva. Členmi výskumného tímu boli aj profesorka Silvia Kohnová a profesor Ján Szolgay z Katedry vodného hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Ako… pokračuj

Všetky plasty recyklovateľné?

Čo spája proteíny a kevlar? Oba materiály obsahujú dlhé reťazce molekúl spájané amidovými väzbami. Tieto silné chemické väzby sa vyskytujú aj v mnohých iných, prirodzene sa vyskytujúcich molekulách, či ľuďmi vytvorených liečivách a plastoch. Amidové väzby robia plasty veľmi odolnými, no ich zložité rozkladanie často… pokračuj

Záchrana rýb Stredomoria

Populácie rýb v Stredozemnom mori sa zmenšujú alarmujúcou rýchlosťou. Nedávna analýza ukázala, že až 93 % týchto populácií trpí nadmerným rybolovom, pričom niektoré z nich sú na pokraji zániku. Za posledných 50 rokov prišlo Stredozemné more o 41 % svojich morských cicavcov a 34 %… pokračuj