Malé ohniskové jamy v juhoafrickej jaskyni na rieke Klasies (Klasies River Cave) v sebe ukrývali pozostatky spálených potravín, presnejšie rastlinného škrobu. Zuhoľnatené pozostatky sú datované do doby spred približne 120 000 rokov až do čias pred 65 000 rokmi, hovorí archeologička Cynthia Larbeyová z Cambridgeskej… pokračuj
Predpokladalo sa, že šabľozubé mačkovité šelmy, smilodony, používali svoje obrovské špičiaky (dentes canini, známe aj ako tesáky) na usmrtenie koristi, pravdepodobne roztrhnutím jej hrdla. Niektorí výskumníci však argumentovali, že ich zuby pripomínajúce dýky, ktoré mohli najväčším druhom narásť až do dĺžky 28 centimetrov, boli pritenké… pokračuj
Fosílie z filipínskeho ostrova Luzon ukázali, že pravekým súčasníkom našich predkov sapientov, neandertálcov, denisovanov a minipraľudí hobitov bol ďalší ľudský druh. Diela anglického spisovateľa a básnika J. R. R. Tolkiena (1892 – 1973) zrejme pozná každý, hoci len v ich filmovom spracovaní v dvoch trilógiách… pokračuj
V roku 1901 archeológovia našli v mohyle Cuween Hill na súostroví Orkneje v blízkosti severného pobrežia Škótska 4 000-ročné pozostatky ľudí, ale aj najmenej 24 psov. Skutočnosť, že sa lebky psov našli v spoločnej hrobke s ľudskými a že boli pochované rituálne, potvrdzuje ich výnimočný… pokračuj
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V šiestom pokračovaní kroniky života sa vydáme na cestu časom do permu, počas ktorého planéte dominoval jediný superkontinent a na konci ktorého došlo k najväčšej kataklizme v dejinách Zeme. Dejiny života sú… pokračuj
V súčasnosti, keď sa rýchlo pribúdajúce obyvateľstvo vo svetovom meradle väčšmi koncentruje v čoraz väčších aglomeráciách, sa dostatok pitnej vody stáva limitujúcim faktorom udržateľného rozvoja spoločnosti. Slovensko patrí medzi šťastné krajiny s hojnými zásobami pitnej vody. Podstatná časť obyvateľstva je zásobovaná kvalitnou podzemnou vodou. Pestré… pokračuj
Najpresnejšie datovania vymierania organizmov na konci druhohôr obviňujú sopečnú činnosť, ktorú však mohol vyvolať a jej účinky zosilniť dopad planétky. Pred 66 miliónmi rokov, na prelome druhohôr a treťohôr, nazývanom rozhranie K-Pg (krieda-paleogén), sa odohralo piate známe veľké vymieranie života na Zemi. Evolučnú scénu vtedy… pokračuj
Nová analýza údajov o datovaní megalitických štruktúr kladie zrod tejto kultúry na našom kontinente do severozápadného Francúzska. Názov megalit je zloženina gréckych slov mégas (veľký) a líthos (kameň). Megalitické pamiatky sú jednotlivé veľké kamene, umiestnené v krajine so zvláštnym zámerom, alebo geometrické štruktúry (kruhy, rady)… pokračuj
Keby sme zisťovali, ktoré zo súčasných miest na Zemi predstavuje Eldorádo prehistorických nálezísk, pričom kritériom výberu by bolo množstvo, kvalita a význam nálezov, voľba by padla na čínsku provinciu Liaoning. Kukuričnatú oblasť na severovýchode Číny poznajú paleontológovia oddávna. Boli to však až dinosaury, ktoré jej… pokračuj
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V treťom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do silúru, počas ktorého sa v moriach rozširovali útesy a stavovcom sa vyvinuli čeľuste. Po kambrickej explózii nastala ordovická radiácia. Na konci… pokračuj
