Pes z neolitu

Foto HES

V roku 1901 archeológovia našli v mohyle Cuween Hill na súostroví Orkneje v blízkosti severného pobrežia Škótska 4 000-ročné pozostatky ľudí, ale aj najmenej 24 psov. Skutočnosť, že sa lebky psov našli v spoločnej hrobke s ľudskými a že boli pochované rituálne, potvrdzuje ich výnimočný vzťah s človekom už v dávnych dobách. Aj psy v období neolitu zastávali dôležité miesto. Chovali ich a trénovali ako domáce zvieratá a strážcov a, zdá sa, že ich využívali aj farmári pri chove oviec, objasňuje Steve Farrar z inštitútu Historic Environment Scotland. Teraz sa tímu vedcov z veterinárnej školy Edinburskej univerzity podarilo vďaka súčasným technickým možnostiam po prvý raz vytvoriť rekonštrukcia tváre psa z obdobia neolitu. Psiu lebku, ktorá je súčasťou zbierky Škótskeho národného múzea, univerzitní vedci nasnímali počítačovou tomografiou, na základe čoho vznikol podklad pre 3D tlač hlavy. Vytvorili tak silikónový model, z ktorého forenzná umelkyňa Amy Thorntonová zhotovila realistický model hlavy so svalmi, kožou a srsťou. Výsledok naznačuje, že neolitický pes bol veľký asi ako kólia a mal charakteristické znaky súčasného európskeho vlka dravého (Canis lupus). Umelkyňa pracovala rovnakou metódou, akou sa vytvárajú rekonštrukcie ľudí, po prvý raz vôbec sa však aplikovala forenzná metóda pri rekonštrukcii lebky zvieraťa. Bola to veľká výzva, keďže v porovnaní s ľuďmi máme oveľa menej údajov týkajúcich sa priemerných hĺbok tkanív v psích lebkách, povedala E. Thorntonová

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 06/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre