Keď sa povie kvasinka, väčšina z nás si automaticky predstaví pivo, víno alebo kysnuté cesto. Len málokto by však tipoval, že práve kvasinky patria medzi dôležité organizmy vo vedeckých laboratóriách. Ak si chceme kvasinky predstaviť čo najjednoduchšie, stačí si spomenúť na droždie, ktoré máme doma… pokračuj
Foucaultovo kyvadlo je dodnes obľúbeným exponátom vo vedeckých múzeách a na univerzitách po celom svete. Na Slovensku sa jediné verejnosti prístupné Foucaultovo kyvadlo nachádza od konca minulého roku v pavilóne fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) v Bratislave. Foucaultovo kyvadlo názorne demonštruje rotáciu Zeme aj jej guľatosť.… pokračuj
Nosová dutina neandertálskej lebky potvrdzuje, že veľké nosy týchto hominidov neboli prispôsobením na chladné podnebie, ako sa vedci kedysi domnievali. Ich nosové dutiny boli totiž veľmi podobné tým, aké má Homo sapiens. Výskum tak definitívne vyvracia predstavu, že veľké nosy na vystupujúcej tvári neandertálcov sa… pokračuj
Znečistenie morských ekosystémov mikroplastmi sa stalo jedným z najzávažnejších environmentálnych problémov na celom svete. Zároveň sa mikroplasty našli v mnohých morských organizmoch, od rias až po vrcholových predátorov. Prenos mikroplastov medzi viacerými funkčnými skupinami organizmov je však pomerne málo študovaný, najmä pre náročnosť experimentov. Chýbajú… pokračuj
Výskyt očných škvŕn, teda pigmentových škvŕn imitujúcich skutočné oči, je v živočíšnej ríši pomerne častý. Aké sú však príčiny ich vzniku počas fylogenézy? O vysvetlenie sa snažia dve základné hypotézy – a obe prinášajú zaujímavé zdôvodnenia. Pri bezstavovcoch sa s očnými škvrnami stretávame najčastejšie pri hmyze, ale… pokračuj
Pred 115 miliónmi rokov vody pri dnešnej Austrálii brázdila flotila obrovských predátorov. Dlhokrké plesiosaury, zubaté pliosaury s masívnymi hlavami, delfínovité ichtyosaury a ako naznačujú fosílne nálezy, aj osemmetrové žraloky. Veľké lamnotvaré žraloky – príbuzné žraloka bieleho – vznikli o 15 miliónov rokov skôr, ako sa… pokračuj
Semeno palmy lodoicey seychelskej (Lodoicea maldivica, syn. L. sechellarum), známej aj ako coco de mer – morský kokos, môžete vidieť na 3. poschodí expozície Biodiverzita Zeme v Prírodovednom múzeu SNM na Vajanského nábreží v Bratislave. Vďaka svojmu bizarnému tvaru semena aj samčieho kvetenstva bola táto… pokračuj
Pamätáte si seriál Bol raz jeden život? Postavičkami boli bunky, tkanivá a orgány a pomocou príbehov nás hravo učili, ako funguje ľudské telo. Lenke Belicovej svet buniek očaril natoľko, že sa jeho skúmaniu venuje profesionálne ako bunková biologička. Bunky pečene po desiatich rokoch vystriedala za… pokračuj
Mačka domáca (Felis catus) sa do Číny dostala v 8. storočí pravdepodobne po Hodvábnej ceste, no Číňania dovtedy neboli bez mačiek. Podľa vedcov myši v starovekej Číne lovila mačka bengálska (Prionailurus bengalensis). Paleontologička He Yuová z Pekinskej univerzity v Číne a jej tím skúmali mitochondriálnu… pokračuj
Erupcia sopky mohla spustiť reťaz udalostí, ktorá viedla k postupu čiernej smrti Európou. Analýzy letokruhov, ľadovcových jadier a dobových záznamov naznačujú, že približne v roku 1345 došlo niekde v trópoch k silnej sopečnej erupcii, ktorá oblakmi popola zatemnila oblohu nad Európou. Popol zmenil klímu v… pokračuj
