Voda sa pri výrobe elektriny využíva ako zdroj mechanickej energie na roztáčanie turbín. Nová metóda preskakuje mechaniku a využíva energiu dažďa. V daždi je veľa energie, vysvetľuje Siowling Soh z Národnej univerzity v Singapure. Ak ju dokážeme skrotiť, môžeme sa posunúť smerom k udržateľnejšej spoločnosti. Sohova metóda využíva separáciu náboja – proces, pri ktorom sa opačne nabité častice rozdelia a vznikne medzi nimi napätie.
Keď voda preteká vodivou rúrkou, na povrchu rúrky sa hromadia záporne nabité molekuly hydroxidov, kým vo vode zostáva prebytok kladne nabitých vodíkových iónov. Množstvo náboja je však takto zanedbateľné. Vedci preto kvapkali do rúrky širokej dva milimetre kvapky podobné dažďu. V rúrke tak prúdili kvapky so vzduchovými vreckami medzi sebou, čím vytvárali tzv. zátkový tok. Zátkové toky oddeľujú viac náboja ako nepretržité toky, čo má za následok až 100 000-krát viac energie. Nabité kvapky dopadali po prejdení rúrkou do pohára. Vodiče pripojené k rúrke a poháru umožnili nahromadenému náboju napájať obvod. Štyri 32-centimetrové rúrky počas 20 sekúnd vyprodukovali elektrinu na napájanie 12 LED žiaroviek. Metóda by sa dala využiť napríklad v rúrkach na zachytávanie dažďa na strechách.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa