V dôsledku globalizácie a prebiehajúcich klimatických zmien sa v Európe vrátane Slovenska čoraz častejšie stretávame s výskytom nepôvodných druhov. Tie nepredstavujú hrozbu len pre prirodzené ekosystémy, ale môžu mať negatívny vplyv aj na ľudské zdravie. Významným príkladom sú nepôvodné druhy komárov, ktoré môžu slúžiť ako prenášače nebezpečných patogénov.
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) si choroby prenášané vektormi (teda živočíchmi prenášajúcimi pôvodcu infekčného ochorenia, tzv. prenášačmi) každoročne vyžiadajú viac než 700-tisíc ľudských životov. V Európe sa v dôsledku šírenia inváznych druhov komárov začali lokálne objavovať vírusy, ktoré boli dlhodobo považované za tropické alebo subtropické – konkrétne vírus Zika, vírus dengue a vírus chikungunya. Rok 2025 bol vyhlásený za rekordný, čo sa týka lokálne nadobudnutých prípadov v Európe. Európa tak čelí novým hrozbám, pričom otázne je, či sú krajiny pripravené efektívne reagovať na hrozby, ktoré prináša expanzia inváznych druhov.
Prenáša ich tigrovaný
V posledných rokoch sa na území Európy začali objavovať tropické druhy komárov, ktoré sa sem dostali z exotickejších krajín. Ide hlavne o druhy rodu Aedes, a to konkrétne Ae. japonicus, Ae. koreicus, Ae. aegypti, Ae. atropalpus. Najrozšírenejší je ázijský komár tigrovaný (Ae. albopictus), ktorého Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) vyhlásila za jeden z najinvazívnejších druhov sveta. Od nášho pôvodného komára piskľavého (Culex pipiens) ho jednoducho dokážete odlíšiť vďaka veľmi výrazne snehovo bielo pásikavým nohám, čiernemu telu a bielym prúžkom na hrudníčku.
Pôvodne pochádza z juhovýchodnej Ázie, no rozšírený je na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Do sveta sa dostal pravdepodobne vďaka globálnemu transportu, keď boli vajíčka komára privezené v pneumatikách. Ďalším veľmi dobre známym prípadom je prenos v obľúbenej izbovej rastline známej aj ako Lucky bamboo, po slovensky dračinec pruhovaný (Dracaena sanderiana). Prvýkrát komára tigrovaného na území Európy pozorovali v Albánsku v roku 1979. Tam sa usídlil, to znamená, že sa začal množiť aj vo voľnej prírode. V iných krajinách Európy ho pozorovali od roku 1990 – na začiatku 90. rokov v Taliansku a postupne sa rozšíril do 27 krajín Európy vrátane Slovenska. U nás je tiež usídlený.
Klimatická zmena mu pomáha
Adaptovaniu tohto komára výrazne pomohla klimatická zmena, keďže jeho životný cyklus do veľkej miery závisí od teploty. Zvyšujúcou sa teplotou stúpa jeho aktivita. Takisto pribúdajú miernejšie zimy, vďaka čomu jeho vajíčka v našich podmienkach nezamrznú. Hraničná priemerná minimálna hodnota pre prežívanie jeho vajíčok v Európe je −5 °C, ktorú čoraz menej prekračujú aj niektoré regióny Slovenska.
Na šírení a usídľovaní tohto druhu môžeme vidieť, ako sa prejavuje klimatická zmena, keďže jeho populácia sa každým rokom dostáva do čoraz severnejších regiónov Európy. Napríklad v roku 2020 sa komár tigrovaný vyskytoval len v južných regiónoch Maďarska. V roku 2023 už bol usídlený aj na južnom Slovensku a v roku 2025 ohlásili jeho usídlenie v južnom Poľsku. Dobrou správou je, že nie vo všetkých regiónoch Slovenska sa tento komár vyskytuje trvalo.
Celý článok nájdete v časopise Quark 4/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saVirologický ústav, Biomedicínske centrum SAV, v. v. i.
