Používanie rodného jazyka, ktorý využíva tóny, zlepšuje vnímanie melódie, ale na úkor rytmu. Tónové jazyky využívajú výšku tónu na rozlíšenie slov, ktoré by inak mohli znieť rovnako. Napríklad v mandarínčine mă znamená kôň, zatiaľ čo mā znamená matka. Netónové jazyky, ako je napríklad španielčina, používajú zmeny výšky tónu na naznačenie emócií, ale nie na zmenu významu slova.
Psychologička Jingxuan Liu s kolegami z Dukovej univerzity analyzovali hudobné schopnosti takmer pol milióna ľudí z 203 krajín prostredníctvom online hry. Účastníci plnili hudobné úlohy vrátane identifikácie melódií s rôznou výškou tónu a hľadania zodpovedajúceho rytmu. Rodení hovoriaci 19 tónových jazykov boli v priemere lepší v úlohe s melódiami v porovnaní s hovoriacimi 29 netónových jazykov. Vďaka tónovému materskému jazyku vnímali melódie dokonca asi o polovicu lepšie ako vďaka hodinám hudby. V úlohách týkajúcich sa rytmu však neboli takí úspešní.
Ľudia si musia vyberať, čomu venujú pozornosť. Výškové vzory sú v tónových jazykoch veľmi dôležité, čo by mohlo vysvetľovať hudobný kompromis. Máte obmedzený zdroj pozornosti a musíte ho nejako rozdeliť, uviedla kognitívna vedkyňa Courtney Hiltonová z Aucklandskej univerzity na Novom Zélande. Výsledok štúdie podľa nej ukazuje, že jazyk, ktorým niekto hovorí a ktorý je dôležitou súčasťou kultúry, tiež formuje poznanie.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
