Deň materinského jazyka – prečo na jazykoch záleží?

Dvadsiateho prvého februára si každoročne pripomíname Medzinárodný deň materinského jazyka. Mnoho z nás berie materinský jazyk ako samozrejmú súčasť svojej národnej identity. V niektorých krajinách však zomierali ľudia protestujúci za rovnoprávnosť svojho jazyka. Takáto bola situácia v Bangladéši v roku 1952, kedy štyria študenti prišli… pokračuj

UI proti nenávisti

Filtrovanie prejavov nenávisti na internetových fórach patrilo vždy k takmer nesplniteľným úlohám administrátorov a moderátorov diskusií. Keby to namiesto ľudí dokázala umelá inteligencia, mohlo by to priniesť výrazný pokrok v čistení verejného priestoru od toxickej negativity, ktorá ničí slobodnú výmenu názorov. Výhody zapojenia umelej inteligencie… pokračuj

Jazyk a vnímanie hudby

Používanie rodného jazyka, ktorý využíva tóny, zlepšuje vnímanie melódie, ale na úkor rytmu. Tónové jazyky využívajú výšku tónu na rozlíšenie slov, ktoré by inak mohli znieť rovnako. Napríklad v mandarínčine mă znamená kôň, zatiaľ čo mā znamená matka. Netónové jazyky, ako je napríklad španielčina, používajú… pokračuj

Sila nášho jazyka

Ľudia s rôznymi rodnými jazykmi majú v špecifických častiach mozgového jazykového okruhu odlišnú silu spojenia, čo naznačuje, že kognitívne požiadavky našich rodných jazykov fyzicky formujú mozog. Štúdia založená na takmer 100 skenoch mozgu je jednou z prvých, v ktorej vedci takéto štrukturálne rozdiely identifikovali. Špecifické… pokračuj

Mozog polyglotov

Väčšina ľudí sa naučí jeden alebo dva jazyky. Niektorí ich zvládnu viac a hyperpolygloti hovoria dokonca viac ako 10 jazykmi. Kognitívna neurologička z Massachusettského technologického inštitútu Ev Fedorenková a jej kolegovia pomocou funkčnej magnetickej rezonancie skenovali mozgy 25 polyglotov, z ktorých 16 boli hyperpolygloti, vrátane… pokračuj

Život v slovách

Na slovenských základných a stredných školách je povinnou súčasťou vyučovania od 1. ročníka až po maturitu predmet slovenský jazyk. O jazyku a jazykovede sme sa rozprávali so Sibylou Mislovičovou z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave. Čomu všetkému sa v súčasnosti jazykovedci venujú? Rozsah… pokračuj

Prečo ľudia rozprávajú

Ľudia dokážu dobre ovládať svoj hlas nie vďaka tomu, čo majú v hrdlách navyše, ale vďaka tomu, čo im chýba. Ľudia majú hlasivky, svaly v hrtane, ktoré vibrujú a vytvárajú zvuk. Na rozdiel od ostatných primátov však nemajú malé kúsky tkaniva nad hlasivkami, ktoré sa… pokračuj

Antišifrovanie

Úlohou šifrovania je zabrániť tomu, aby si utajenú správu prečítala nežiadaná osoba. Čo však spraviť, ak chceme docieliť, aby našu správu pochopil hocikto? V súčasnosti by vám ju stačilo vyjadriť v 6 500 hovorených jazykoch. Ak si vyberiete len 12 najpopulárnejších, aj tak bude väčšina… pokračuj

Psy rozoznajú jazyky

Mozog psa dokáže nielen rozpoznať reč, ale aj odlíšiť známy jazyk od neznámeho, ukázal výskum vedcov z Katedry etológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti. Keď som sa kvôli výskumu presťahovala z Mexika do Maďarska, môj pes Kun-kun prišiel so mnou. Predtým som na neho rozprávala… pokračuj

Modrá slovná zásoba

Jazyky pomenúvajú farebné spektrum rôznymi spôsobmi: niektoré majú samostatné slová pre zelenú a modrú, iné ich spájajú, ďalšie sa farebnými výrazmi takmer vôbec nezaoberajú. Otázku prečo položil Dan Dediu, evolučný lingvista z Lumière University v Lyone. Podľa jednej teórie ľudia, ktorí sú viac vystavení slnečnému… pokračuj