Medzinárodný výskumný tím analyzoval databázu viac než 1 000 výbuchov supernov a zistil, že modely expanzie vesmíru najlepšie zodpovedajú dátam vtedy, keď sa zavedie nová obmena závislá od času. Ak sa potvrdia pomocou vysoko kvalitných údajov z teleskopu Subaru a iných observatórií, tieto výsledky by mohli indikovať, že na kozmickej mierke funguje doteraz neznáma fyzika.
Pozorovania Edwina Hubbla spred 90 rokov dokazujúce expanziu vesmíru zostávajú základným kameňom modernej astrofyziky. Keď sa však pustíte do detailných výpočtov toho, ako rýchlo sa vesmír rozpínal v rozličných obdobiach svojej existencie, vedci ťažko nachádzajú teoretické modely, ktoré by zodpovedali pozorovaniam. Aby vyriešili tento problém, tím vedcov vedený Mariou Dainottiovou z Národného astronomického observatória v Japonsku, analyzoval katalóg 1 048 supernov, ktoré explodovali v rôznych časoch histórie vesmíru. Zistili, že je možné vytvoriť teoretické modely, ktoré by zodpovedali pozorovaniam, keby sa jedna z konštánt používaných v rovniciach – vhodne pomenovaná Hubblovou konštantou – mohla meniť v čase.
Pre takúto očividnú zmenu Hubblovej konštanty existuje niekoľko možných vysvetlení. Jedno z nich hovorí, že údaje obsahujú pozorovacie skreslenia. Na korekciu potenciálnych skreslení používajú astronómovia kamerový systém Hyper Suprime-Cam na teleskope Subaru, ktorý je určený na pozorovanie slabších supernov na veľkej ploche. Údaje z tohto prístroja zväčšia vzorku pozorovaných supernov v ranom vesmíre a môžu tak zredukovať neistotu v dátach. Ak však ďalší výskum potvrdí doterajšie výsledky a ak sa Hubblova konštanta skutočne mení, vynára sa otázka, čo tieto zmeny poháňa. Odpoveď na ňu by si mohla vyžadovať novú alebo aspoň modifikovanú verziu astrofyziky.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
