Jedinečná krátkonôžka

Na území Slovenska sa vyskytuje dvanásť druhov plazov. Jedným z najzaujímavejších je krátkonôžka štíhla – jediný scinkovitý plaz žijúci v našej prírode. Prívlastkov naj má však ešte viac. Patrí medzi naše najmenšie, najkrajšie, najnenápadnejšie a najvzácnejšie plazy.

Telo krátkonôžky štíhlej je pokryté malými, hladkými šupinami, ktoré majú hnedé až bronzové sfarbenie s medeným leskom.

V rámci rodu krátkonôžka (Ablepharus) je v súčasnosti vo svete známych osem druhov. Jedným z nich je krátkonôžka štíhla (Ablepharus kitaibelii), ktorá žije predovšetkým v juhovýchodnej Európe. Vyskytuje sa na Balkáne a na Slovensku, v južnom Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, v severnej časti Arabského polostrova a Malej Ázii. Druhový názov kitaibelii dostala na počesť maďarského botanika Pála Kitaibela (1757 – 1817).
Krátkonôžka štíhla sa podľa vedeckej nomenklatúry delí na niekoľko poddruhov. Je to poddruh Ablepharus kitaibelii kitaibelii, ktorý je známy z juhozápadnej časti Balkánu, Grécka a niektorých Iónskych a Egejských ostrovov, ďalším je poddruh Ablepharus kitaibelii fabichi žijúci na ostrovoch Mikronisi, Amathia, Kasos a Karpathos a Ablepharus kitaibelii stepaneki z Rumunska, Bulharska, východného Srbska a európskej časti Turecka. Na južnom Slovensku a v severnom Maďarsku sa vyskytuje poddruh krátkonôžka štíhla Fitzingerova (Ablepharus kitaibelii fitzingeri).

Klenot slovenskej prírody

Naša krátkonôžka štíhla patrí medzi nezameniteľné plazy. Má štíhle valcovité telo dorastajúce do veľkosti 8 až 10 cm, pričom až polovicu jeho dĺžky tvorí chvost. Telo má pokryté malými hladkými šupinami, ktoré majú hnedé až bronzové sfarbenie s medeným leskom. Boky má tmavšie a brucho striebornozelené. Sfarbením preto až nápadne pripomína malého slepúcha. Obe pohlavia sú si veľmi podobné. Samček je sfarbený výraznejšie, má hrubší koreň chvosta a je štíhlejší ako samička. Tá má na zavalitejšom tele menej nápadné sfarbenie a kresbu. Na rozdiel od samčeka sú samičky menšie a majú kratší chvost.
Najzaujímavejšie na tele krátkonôžky sú však jej končatiny. Sú krátke a od seba značne vzdialené. Je pozoruhodné, že dospelá krátkonôžka ich takmer vôbec nepoužíva. Pri pohybe totiž nohy pritlačí k telu a pohybuje sa plazením rovnako ako hady. Nohy používa jedine pri pozorovaní. Vtedy ich roznoží a snaží sa nimi podoprieť, aby lepšie videla. Zaujímavé sú aj jej oči. Nemá na nich pohyblivé viečka ako jašterice, ale priehľadnú šupinu rovnako ako hady.

Dokonalé maskovanie

Krátkonôžka štíhla je v prírode ťažko pozorovateľný druh. Jej drobné telo a nenápadné sfarbenie ju dokonale maskujú v prírodnom prostredí. Navyše žije skrytým spôsobom života. Jej životným prostredím sú najmä svetlé listnaté lesy, suché a kamenisté stepné stráne s bohatým krovinatým porastom alebo porastom nízkych stromov. V nich žije v suchom lístí a tráve.

Najzaujímavejšie na tele krátkonôžky sú jej končatiny, ktoré sú veľmi krátke a od seba značne vzdialené.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 3/2024. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko