Lekcia z prehistórie

Gekóny tvoria zvláštnu skupinu jašterov, ktoré v súčasnosti nájdeme predovšetkým v trópoch a subtrópoch. V Európe ich možno stretnúť v teplých južných oblastiach pri Stredozemnom mori, kde sú schopné loziť po múroch a dokonca aj po skle. Práve pre ich teplotné preferencie ich u nás… pokračuj

Nepopulárne, ale užitočné

Bojíte sa hada? Na túto otázku dajú určite mnohí kladnú odpoveď. Ak sa však spýtate na dôvody, odpovede sa rôznia. Niekomu sú hady odporné pre ich údajne slizké telo, iní sa boja ich uhrančivého pohľadu, ďalší jedovatého uhryznutia. Všeobecne sa dá povedať, že mnohí svoj… pokračuj

Pohľad cez priepasť času

V slávnom Zemanovom filme Cesta do praveku chýbal hlavným predstaviteľom život v holých kostiach a kameňoch v múzeu a radšej by stratený svet a dávnych obyvateľov našej planéty videli tak, ako vyzerali, keď ešte žili. My sa k tomu môžeme v súčasnosti aspoň trochu priblížiť… pokračuj

Superrýchle jaštery

Gekón Coleonyx variegatus nevyzerá ako bojovník. Tento nenápadný tvor sa však živí jedovatými škorpiónmi a vedci zistili, ako takúto nebezpečnú korisť zneškodňuje. Vysokorýchlostný videozáznam ukázal, ako gekóny uhryznú škorpióna a prudko hýbu hlavou a hornou časťou tela dopredu a dozadu, čím škorpióna udierajú o zem.… pokračuj

Ako prežiť v púšti

Hŕstka malých gekónov pomohla vedcom odhaliť, ako tieto tvory prežívajú v najhorúcejšej časti Zeme. Povrchové teploty v púšti Lút v Iráne, ktorá je domovom gekóna Rhinogecko misonnei, stúpajú nad 65 °C častejšie ako kdekoľvek inde na planéte. Aby vedci zistili, ako gekóny prežívajú v tejto… pokračuj

Hľadanie lepších chvostov

Niektorým jaštericiam síce môže dorásť chvost, nové prírastky sú však len napodobeninou pôvodných. Geneticky modifikované kmeňové bunky teraz pomáhajú gekónom, aby im dorástli lepšie chvosty. Vedci v časopise Nature Communications uvádzajú, že úprava a implantácia embryonálnych kmeňových buniek do chvostových pahýľov gekónov panenských (Lepidodactylus lugubris)… pokračuj

Robotický čistič pláže

Na zber malého plastového odpadu z povrchových vrstiev pláží môže slúžiť diaľkovo ovládané robotické vozidlo BeBot. Na plážach celého sveta sa čoraz častejšie stretávame so znečistením – ide najmä o uzávery plastových fliaš aj celé fľaše, slamky, obaly rôznych pochutín, škatuľky od cigariet či iné… pokračuj

Jašterica s osudom dinosaurov

Máme začiatok 21. storočia a mnohé súčasné deti poznajú jaštericu len z kníh a televízie. Pritom ešte v polovici minulého storočia patrila jašterica medzi naše najbežnejšie plazy. Keď sme pred niekoľkými desaťročiami v škole čítali povesť o tom, ako boli v stredoveku pri Banskej Štiavnici… pokračuj

Jašteričí potápači

Niektoré jašterice rodu Anolis dokážu dýchať pod vodou tak, že na nozdrách zachytia vzduch v bubline. Ponorené navyše dokážu vydržať takmer 20 minút vďaka tomu, že v bubline znovu vdychujú vydýchnutý vzduch. Každý, kto sa stretol s týmito jaštermi, vám môže povedať, že sa potápajú… pokračuj

Slepúchovec z Levanty

Slepúchovce si ľudia mýlia s hadmi a nezmyselne ich zabíjajú. Tieto plazy však majú viaceré znaky, ktoré ich od hadov jasne odlišujú. Medzinárodná skupina vedcov na čele so zoológom Danielom Jablonskim z Univerzity Komenského v Bratislave publikovala začiatkom apríla štúdiu o slepúchovcoch v časopise Vertebrate… pokračuj