Juno navštívilo Io

Na obrázku je mesiac Io, konkrétne jeho nedávno publikovaná snímka, ktorú zhotovila družica Juno. Tá vyletela ešte v roku 2011, od roku 2016 obieha po eliptických dráhach okolo Jupitera a sem-tam sa priblíži k zaujímavému objektu, napríklad jednému z mesiacov.

Foto NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS/Kevin M. Gill

Čo je na tejto snímke zvláštne? Mesiac Io vyzerá trochu ako náš Mesiac. Jeho reálna veľkosť je takmer identická, dokonca má aj podobné lávové moria. No niečo nesedí. Po prvé, farba – Io je výrazne sírnatý. Ďalej si všimnite kopce, ktoré vrhajú impozantné tiene. Niektoré z nich sú dokonca vyššie než Mount Everest. Takéto niečo na našom Mesiaci nenájdete. Tretí kľúčový rozdiel je v tom, že na povrchu Io nevidno krátery. Síce je na prvý pohľad podobný nášmu Mesiacu, v jadre je však úplne iný. Je geologicky aktívny, jeho povrch sa neustále obnovuje, sú na ňom stovky aktívnych vulkánov.
Ako je možné, že také malé teleso nevychladlo ako náš Mesiac? Môže za to Jupiter, ktorý ho neustále deformuje svojou gravitáciou a trenie materiálu vnútro Io ustavične zahrieva. Io na oplátku chrlí kúdole vysoké stovky kilometrov, ktoré okolo Jupitera vytvorili plazmový torus, teda prstencový oblak. Ide o fascinujúci mesiac plný zaujímavej histórie. Poslúžil napríklad na prvé určenie rýchlosti svetla. Dánsky astronóm Ole Rømer si uvedomil, že ho vidíme vychádzať spoza tieňa Jupitera v rôzne časy v dôsledku toho, že sa Jupiter nachádza niekedy bližšie k Zemi, niekedy ďalej od nej, a tak svetlo cestuje raz kratšie a inokedy dlhšie. Rozdiel je na úrovni niekoľkých minút.
K Jupiteru už letí ďalšia misia, Jupiter Icy Moons Explorer, a na palube má aj nástroje zo Slovenska. Predchádzajúca misia, ktorá poskytla aj detailné snímky Io, sa volala Galileo po významom fyzikovi a objaviteľovi mesiacov Jupitera. Zaujímalo by ma, čo by povedal, keby videl, ako tie jeho malé bodky na oblohe vidíme v súčasnosti. Myslím si, že by bol hrdý.

Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete po novom sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 2/2024. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.