Keď objavy vznikajú náhodou

Veľké vedecké objavy často nevznikajú podľa presného plánu. Objavujú sa tam, kde výskumník zlyhá, pomýli sa alebo sa ocitne v slepej uličke. Práve týmto momentom sa venuje taliansky filozof vedy Telmo Pievani v knihe Šťastné náhody. Ukazuje, že náhoda sama osebe nestačí – rozhodujúce je, či si vedec dokáže všimnúť niečo, čo vôbec nehľadal.

Titulka knihy Šťastné náhody

Telmo PievaniTelmo Pievani je profesor filozofie biologických vied na Univerzite v Padove, známy popularizátor vedy a autor viacerých oceňovaných kníh. Vo svojej práci spája filozofiu, históriu vedy a pútavé rozprávanie o tom, ako vzniká poznanie.

Kniha Šťastné náhody rozpráva príbehy objavov, ktoré vznikli vďaka fenoménu serendipity – schopnosti rozpoznať význam neočakávaného. T. Pievani približuje známe aj menej známe epizódy z dejín vedy a vysvetľuje, prečo práve omyly, neplánované výsledky a vedľajšie efekty zohrali kľúčovú úlohu v pokroku medicíny, biológie či fyziky. Náhoda tu nevystupuje ako číra šťastná zhoda okolností, ale ako skúška otvorenosti mysle, pripravenosti a kritického myslenia. Autor čitateľa pozýva na­­hliadnuť do zákulisia vedeckej práce – sveta plného pochybností, experimentov a prekvapení, v ktorom sa nové poznanie rodí tam, kde ho nikto nečakal.

Nasledujúci úryvok z knihy približuje jeden z klasických príkladov vedeckej serendipity – objav anafylaxie, ktorý vzišiel z neplánovaného experimentu a položil základy nového medicínskeho odboru.

Úryvok z knihy Šťastné náhody

Svet medicíny je najbohatší na serendipity a ako uvidíme neskôr, až do takej miery, že nie je vždy ľahké rozlíšiť jej jednotlivé typy. Už sme sa zoznámili s Charlesom R. Richetom, lekárom veriacim v tú zmes náhody a vytrvalosti, ktorá ho priviedla k náhodnému prispeniu k objavu liečby na tuberkulózu. No jeho najvýznamnejší úspech, ktorý mu v roku 1913 vyniesol Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu, bol iný: objav anafylaxie, čistá sériová serendipita.

Monacké knieža Albert požiadal Ch. R. Richeta počas plavby loďou, aby preskúmal jed mechúrovky portugalskej, živočícha, ktorý vyzerá ako medúza, no v skutočnosti patrí k rúrovníkom, čo je skupina morských polypov tvoriacich kolóniu zooplanktónu. Má bolestivé bodavé chápadlá a je veľmi jedovatá. Richet sa poslušne vrátil do Paríža, ale nepodarilo sa mu získať vzorky tohto tvora na štúdium, a tak sa rozhodol pre jed morských sasaniek, aktínií. Knieža ho požiadalo o iný jed, ale čo už, toto je prvá serendipita. Látku extrahoval a testoval ju v laboratóriu na psoch, aby zistil, aká hraničná dávka je znesiteľná.

Tu došlo k druhej serendipite. Richet z praktických dôvodov opätovne použil tie isté psy, ktorým vstrekol jed zo sasanky v takom množstve, aby mohli prežiť. Nečakane, v roku 1902, zistil, že podaním malého množstva jedu po pätnástich dňoch mali psy šok. Stali sa hypersenzitívnymi, t. j. alergickými na túto látku. Richet tak objavil anafylaxiu, ktorú nehľadal a ktorá bola takmer novým odborom.

Vďaka svojmu vzdelaniu si všimol, že psy, ktoré prežili prvú dávku jedu, boli oveľa citlivejšie ako ostatné; že ich príznaky boli úplne odlišné od prvého podania (išlo teda o nový jav, ktorý spôsoboval rýchlu a úplnú depresiu nervového systému); že na to, aby sa proces prejavil, potreboval určitú latenciu, obvykle tri alebo štyri týždne (to je inkubačná doba). Richet v pokusoch pokračoval a prostredníctvom prenosov pomocou transfúzie zistil, že účinok je spôsobený prítomnosťou určitej chemickej látky v krvi. Tak sa zrodila alergiológia. Príležitostné pozorovania mu v tomto poskytli obrovskú pomoc, no k zavŕšeniu práce prispeli jeho lekárske zručnosti, hoci ako zvyčajne v prejave skromnosti pri preberaní Nobelovej ceny Richet povedal, že jeho jedinou zásluhou bolo neodmietnuť náhodné šťastie, ktoré sa mu ponúkalo, a prijať údaje také, aké boli.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Grada v roku 2025.


Súťažná otázka

Ak nám do 28. februára 2026 pošlete správnu odpoveď na otázku:

Za aký objav získal Ch. Richet Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu v roku 1913?

zaradíme vás do žrebovania o knihu Telma Pievaniho: Šťastné náhody z vydavateľstva Grada.

Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta 8A, 811 04 Bratislava.

Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.

Máte predplatné?